Michal Kováč za celé svoje funkčné obdobie vrátil 36 zákonov, Schuster zatiaľ 101 (podľa jeho internetovej stránky).
Aby sa nestávalo, že parlament sa bude opätovne zaoberať zákonmi, ktoré už raz prijal, prezident a predseda Národnej rady sa v októbri 2002 dohodli, že na príprave zákonov sa bude podieľať aj prezidentská kancelária. Efekt tejto spolupráce nie je známy.
Dôvody, ktoré Rudolfa Schustera viedli k tomu, že zákony nepodpísal, sa rôznia. Okrem právnych a technických pripomienok mal aj čisto subjektívne, keď napríklad demonštroval svoje sociálne cítenie.
Právnik Peter Kresák poznamenáva, že aj keď to ústava výslovne nehovorí, úmyslom bolo umožniť prezidentovi vrátiť zákony najmä pre ústavné dôvody, nie "dôvody politické, ako sme toho boli svedkami ostatné roky". Prezident totiž nie je súčasťou zákonodarnej moci. "Ale to už nie je iba o politickej kultúre, ale aj o moci," dodal Kresák.
Na prijatie prezidentom vráteného zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, teda najmenej 76.
Zákon podpisuje prezident, predseda Národnej rady a predseda vlády. Ak Národná rada zákon napriek prezidentovým pripomienkam schváli a prezident zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez jeho podpisu.
Na Ústavný súd sa Schuster neobrátil ani raz
Prezident vyhlasuje referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada, a to do 30 dní od prijatia petície alebo uznesenia parlamentu.
Právnici Ladislav Orosz a Peter Kresák sa zhodujú, že ak by boli splnené predpoklady na vyhlásenie referenda (otázka, o ktorej sa referendum môže konať, dostatočný počet podpisov alebo uznesenie parlamentu), a prezident by ho nevyhlásil, zrejme by išlo o úmyselné porušenie ústavy. Za to prezidentovi hrozí strata funkcie.
Prezident môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie, či otázka je v súlade sústavou, alebo s ústavným zákonom. Od chvíle, ako to urobí, až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu 30-dňová lehota neplynie. Možnosť obrátiť sa na Ústavný súd prezidentovi pribudla v novele ústavy z roku 2001. Hoci Rudolf Schuster za ňu bojoval, keď mohol, nevyužil ju.
Ústavný súd sa referendovou otázkou už zaoberal - v súvislosti s referendom o priamej voľbe hlavy štátu v roku 1997, ktoré vyhlásil prezident Michal Kováč. Orosz pripomína, že súd vtedy konštatoval, že ústava "neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda (...) bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti". Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo aj to, že referendom nemožno zmeniť ústavu, ale možno "udeliť príkaz parlamentu", aby podľa vôle občanov ústavu zmenil.
Autor: joč
