m nevyhral a nepodarilo sa mu to ani do tretice. Pritom nastúpil v optimálnej zostave, teda aj s ohlásenými maródmi - Ovadom a Pernišom. Úplne však vybuchla stredová formácia, jedine Taldovi sa darilo účinnejšie podporovať ofenzívu.

Domáci tréner Jozef Šuran sa nesťažoval na rozhodcu Richtárika, aj keď mohol. V priebehu týždňa zažili Púchovčania dve podobné situácie, ktoré rozhodcovia posúdili rozdielne, ale vždy v ich neprospech. Pred týždňom fauloval Šatka Oravca evidentne ešte pred šestnástkou, ale keďže Ružomberčan spadol až v pokutovom území, kopala sa na Sekerešov podnet penalta. Teraz Taldu márne stíhal Seman, v šestnástke ho stiahol, no Richtárik asi ako jediný videl faul ešte pred pokutovým územím a Semanovi sa neunúval vytiahnuť ani len žltú kartu. Do konca stretnutia v tej chvíli ostávalo ešte viac než tridsať minút a Púchovčania verili, že Prešov hrajúci bez vylúčeného Micáka v oslabení ešte raz kapituluje.

Práve Micákova ľahkovážnosť bola vari jediným momentom, ktorý napálil hosťujúceho trénera Jindřicha Dejmala. „Pred stretnutím som mal obavy, ako súboj s mužstvom s najstabilnejšou formou zvládneme,“ povedal Dejmal. „Po hlúpom a zbytočnom vylúčení sme boli nútení sústrediť sa na obranu a zabudnúť na predpísanú taktiku rýchlych brejkov.“ Vzápätí sa Dejmal zachoval ako pravý džentlmen a novinárskej obci predložil alibi slabého výkonu domácich: „Púchovčania mali nabitý program prešpikovaný pohárovými vystúpeniami, a tak si aj oni potrebujú trochu oddýchnuť.“

Púchovský fanúšik to však neakceptoval a veru si aj poriadne zapískal. Napriek tomu, že Púchov už v šiestom zápase za sebou neprehral.