že hlavný i čiaroví sa jednoducho na tomto štadióne boja písknuť niečo proti domácim. Kinderov zákrok na Lembakoaliho bol zrelý na červenú, no rozhodca potrestal nepochopiteľne Aliho. Protestoval som aj proti jedenástke. Iste, bol tam kontakt Gaspárovej ruky s loptou, ale bola to jasne odrazená lopta po bombe do stehna, ruka vôbec nevystrelila smerom k lopte. Navyše predtým mal niečo podobné Debnár a nič. Na toto všetko sme však boli pripravení, vieme, ako to v Petržalke chodí.“ Pri neúčasti kapitána Šuchančoka sa dalo predpokladať, že M. Hýll bude viac dirigovať organizáciu obrany. „Hm, ani som veľmi nekričal, Chrenko i ostatní hrali s prehľadom. Reagovali sme na to, že domáci hrajú na troch útočníkov, a darilo sa nám to, domácich sme veľmi do šancí nepustili, v úvode sme eliminovali očakávaný dvadsaťminútový tlak. Ani vpredu sme neboli pasívni, jednoduchými kombináciami sme dobre prechádzali do zakončenia. Škoda, že sme nevyužili niektorú zo šancí v závere stretnutia. Verím však, že futbal sa divákom páčil.“
Kapitán domácich Vladimír Kinder vyzeral spokojnejší: „Pred zápasom sme chceli vyhrať, ale za daného vývoja, keď sme ešte päť minút pred koncom prehrávali, berieme aj bod. Bol to jeden z lepších zápasov v lige. V obrane sme si nikoho špeciálne nevšímali, tesne sme bránili nebezpečného Lembakoaliho i Drobňáka, ja som to mal zaisťovať. Nemyslím si, že môj kontakt s Lembakoalim bol za hranicou pravidiel, normálne vyplynul z hry. Pri jedenástke mi pomohlo, že Mira Hýlla poznám z reprezentácie, keď sme si občas kopali penalty na tréningu. Trochu som si počkal, myslím, že išiel mierne dopredu, ale to bola aj vec náhody.“
VOJTECH JURKOVIČ
