BRATISLAVA - Zastavenie deregulácie cien (s výnimkou plynu pre podniky) vytvorí na budúci rok nečakane veľký priestor na rast reálnych miezd. Hoci je to napohľad dobrá správa, ekonómovia varujú, že radosť ľudí potrvá len do ďalšieho roku. Vtedy sa rast reálnych miezd môže obrátiť na pokles.
Podľa analytikov súvisí očakávaný boom reálnych miezd s nízkou mierou inflácie, o ktorú sa postarala vláda tým, že sa neodhodlala liberalizovať ceny v roku 2002. „To, že sa nebude deregulovať na budúci rok, znamená, že sa bude deregulovať o rok neskôr a drastickejšie,“ tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť.
Pre zabrzdenie deregulácií predpokladá v roku 2002 vysoký pokles inflácie, ktorý v roku 2003 vystrieda skokový nárast. „Deregulácie tvorili takmer polovicu hodnoty inflácie. Budúcoročná inflácia preto môže byť len približne štvorpercentná,“ zdôraznil Kmeť. Ján Tóth, hlavný ekonóm ING Bank, jej hodnotu odhaduje na 4,2 percenta. „Je to číslo príliš nízke v porovnaní s percentami, na ktoré bude viazaný rast miezd,“ varoval Kmeť. Reálna mzda, ktorej vývoj je opačný ako vývoj inflácie, môže prekonať historické rekordy. Podľa Tótha by mohlo ísť až o šesťpercentný rast, odhad analytikov Slovenskej sporiteľne je len o jeden percentuálny bod nižší.
Pravý opak sa môže dostaviť o rok neskôr. Tlak na zvyšovanie pokrivených cien plynu či elektriny sa bude stupňovať kvôli investorom, ktorí už v tom čase budú mať v SPP 49 percent, ale aj kvôli tomu, aby sa dodržal deregulačný kalendár, ktorý pozorne sledujú aj medzinárodné inštitúcie. „Nebezpečenstvo je v zdeformovaných inflačných očakávaniach firiem a ľudí,“ upozornil Kmeť. Rast miezd sa totiž bude opierať o nízku - štvorpercentnú infláciu, ale v roku 2003 už návrat k dereguláciám infláciu vráti do „normálnych“ čísel. Výsledkom bude až niekoľkopercentný pokles reálnej mzdy.
Podľa Kmeťa sú skokovité zmeny, ktoré odporujú prirodzenému ekonomickému vývoju, nezdravé a aj ekonomicky nevýhodné. „Inflačné očakávania nie sú zakomponované len do rastu miezd, ale firmy sa na ich základe rozhodujú o investíciách, úveroch či kontraktoch,“ vysvetlil Kmeť.
Odkladanie cenových deregulácií preto považuje za neopodstatnené: „Pre nikoho to nie je dobré, iba ak pre politikov. Inflácia by na rok aj tak klesla a reálna mzda by rástla,“ dodal Kmeť.
