
Afganské deti sa krčia v stane v utečeneckom tábore na severe Afganistanu. FOTO - REUTERS
rozhodujú, však nedávajú nijaké signály. Vojenskú intervenciu v Afganistane začali koaličné sily pod vedením USA 7. októbra po tom, ako Taliban odmietol vydať Usámu bin Ládina, hlavného podozrivého zo zorganizovania teroristických útokov v USA. V „čierny utorok“ zahynulo v New Yorku a vo Washingtone viac než štyritisíc ľudí.
Ako včera znovu potvrdil britský minister zahraničia Jack Straw, operácia proti Talibanu sa môže pretiahnuť na neurčitý čas, ale leteckú útoky podľa jeho slov už prinášajú výsledky. Britský minister obrany pre BBC vyhlásil, že Taliban sa môže zrútiť cez noc, ale tiež vydržať odolávať aj v budúcom roku. „Skutočne si nemyslím, že je možné stanoviť časový rozvrh,“ povedal. Šéf britských ozbrojených síl admirál Michael Boyce ešte v piatok varoval, že vojna môže trvať roky. „Ak to potrvá tri alebo štyri roky, tak to potrvá tri alebo štyri roky,“ povedal pre denník The Independent.
Kontraadmirál John Stufflebeem, ktorý je námestníkom riaditeľa operácií štábu Pentagonu, uviedol, že Washington vedie precízne plánovanú kampaň a britské a americké sily sú pripravené vydržať až do tuhej afganskej zimy. Pred kampaňou, ktorá vstupuje do štvrtého týždňa, stojí dilema dvoch možností - vystupňovať útoky a riskovať ešte viac obetí medzi civilistami a tým oslabenie globálnej koalície, alebo prenechať iniciatívu Talibanu. Nemecký kancelár Gerhard Schröder je zásadne proti poľaveniu v útokoch, kým Taliban nebude zvrhnutý. Kancelár sa na ceste do Indie krátko zastavil v pakistanskom Islamabade, kde povedal, že akákoľvek vláda nastolená po Talibane bude potrebovať záštitu OSN. Tisícky ozbrojených mužov sa včera v Pakistane pripravovali na prekročenie hranice, aby sa pripojili k afganskému Talibanu. Obrovský dav Pakistancov a vysťahovaných Afgancov sa zhromaždil v mestečku Lagharaj asi štyri kilometre od hraníc. Ich výzbroj zahŕňa zbrane od muškiet z 19. storočia až po moderné samopaly. Vyhlásili, že musia pomôcť Talibanu, za ktorý už bojuje mnoho cudzích ozbrojencov, napríklad Arabov a Čečenov.
Biely dom by miesto Talibanu rád videl vládu širokej koalície, o ktorej sa už rokovalo. Rokovaniam však uštedrila ťažkú ranu vražda Abdula Haka, pre ktorú odložili na víkend plánované stretnutie afganských opozičných skupín. Rusko, ktoré si želá, aby budúca vláda v Afganistane nebola ani „proamerická“, ani „proruská“, podporilo Severnú alianciu vyhlásením, že jej dodá štyridsať tankov a sto obrnených transportérov.
(reuters, čtk, zah)