
Viac ako polovica opýtaných hodnotí vládu Mikuláša Dzuridnu ako neúspešnú. Približne osem percent občanov ju označilo za úspešnú. Vyplýva to z prieskumu agentúry MVK. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 9. - 15. októbra 2001 na vzorke 1126 respondentov. Opýtaní odpovedali na otázku: Od parlamentných volieb v roku 1998 má u nás vládnu zodpovednosť kabinet Mikuláša Dzurindu. Ako hodnotíte doterajšie výsledky pôsobenia tejto koaličnej vlády ako celku? FOTO – TASR
BRATISLAVA – Po troch rokoch od vymenovania vlády Mikuláša Dzurindu si 60 percent ľudí na Slovensku myslí, že vláda je neúspešná. Presvedčení o tom nie sú len občania, ale dokonca aj jej člen – minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Je presvedčený, že vláda si už svoju reputáciu u občanov nenapraví. Na otázku, ako teda dopadne, odvetil: „Prehrou vo voľbách.“
Vláda síce bola úspešná v mnohých oblastiach, napríklad v zahraničnej politike a makroekonomike, ale poznatky výskumných agentúr svedčia o tom, že ľudí viac trápi vysoká nezamestnanosť či zločinnosť. Navyše vláda aj svoje nesporné úspechy nevie dostatočne zrozumiteľne predať.
Už na začiatku si zaumienila presadiť dôležité reformy. Nedarilo sa jej však občanom vysvetliť ich podstatu. Význam prijatia rozsiahlych zmien ústavy či reforma verejnej správy zanikli v politickom boji.
Ekonómovia i mnohí poslanci parlamentu odporúčajú vláde, aby sa sústredila na reformy najmä v oblasti sociálneho poistenia. Agentúra TASR s odvolaním sa na rakúsku agentúru APA prezentovala názor prezidenta Rudolfa Schustera, podľa ktorého teraz vznikla otázka, či vláda chce vyhrať voľby, alebo dotiahnuť reformy do konca, pretože oboje sa nedá. Podľa jeho názoru by sa mali niektoré nepopulárne reformy odložiť na čas po voľbách a potom by sa v nich malo okamžite pokračovať.
Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš si myslí, že by sa malo pokračovať v reformách, ktoré sú rozhodujúce pre náš vstup do únie.
Kritický názor verejnosti, že Slovensko sa neuberá správnym smerom, vidí aj v zlyhaní mediálnej politiky: „Asi málo vysvetľujeme, že ak by sme sa takýmto smerom neuberali, nenaplnilo by sa všetko to, čo všetci chcú – teda, že súčasné kroky sú nevyhnutným predpokladom členstva v únii a slovenskej prosperity.“ Mikloš sa domnieva, že do konca volebného obdobia už nedôjde k dramatickejšiemu zníženiu nezamestnanosti. „Nevyužitý je priestor v zlepšovaní flexibility trhu práce a v boji proti čiernej práci,“ povedal vicepremiér. Podľa neho sú výsledky v tejto oblasti žalostné.
Vláda má ešte stále šancu vylepšiť si svoju povesť. Či sa názor občanov zmení, závisí od schopnosti dotiahnuť nevyhnutné reformy a zlepšiť komunikáciu, hovorí poradkyňa premiéra Tatiana Rosová, ktorá sa špecializuje na analýzu prieskumov verejnej mienky. Aj ministri majú rozdielne názory na to, či sa to vláde skutočne podarí.
Podpredseda vlády Ľubomír Fogaš je presvedčený, že vláda by sa mala sústrediť na boj s kriminalitou a v ekonomike treba rozložiť dopady vládnych opatrení tak, aby ich dokázali uniesť aj sociálne slabší občania. Fogaš tvrdí, že za členmi vlády je kus roboty, ale ľudia sú neinformovaní. Zdá sa mu, že médiá informujú len o konfliktoch, a nie o pozitívnych riešeniach. „Mnohí sa o nich dozvedajú až od nás na mítingoch.“
Minister dopravy Jozef Macejko si nemyslí, že situácia ľudí je až taká zlá. „My občanov priamo presviedčame, že sa majú horšie, ako sa v skutočnosti majú.“ Podľa neho o tom svedčí počet ľudí, ktorí trávia dovolenku v zahraničí alebo výška maloobchodných obratov. „Každý je nespokojný, ale keby bol spokojný, nastane stagnácia. Ak mám favorit, chcem fabiu, ak mám fabiu, chcem renault a ak mám aj toto auto, tak si poviem, že mercedes je lepší. Stále som teda nespokojný,“ zhodnotil situáciu Macejko.
Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš povedal, že vláda by sa mala posledný rok sústrediť na regionálny rozvoj, riešenie nezamestnanosti a stabilizovať spotrebiteľské ceny. Je však presvedčený, že vláda si už svoju reputáciu u občanov nenapraví. Na otázku, ako teda dopadne, odvetil: „Prehrou vo voľbách.“
Pokiaľ ide o spoluprácu s médiami, Rosová si myslí, že Dzurindova vláda sa k nim správa demokratickejšie ako vláda predchádzajúca. Médiá podľa nej využívajú tento priestor nevyvážene, prezentujú viac negatíva ako pozitíva.
„Ak by mali médiá jediný záujem, a to komerčný - zvýšiť čítanosť - tak spoločenská objednávka znie, že ľudia chcú čítať aj o úspechoch. Kladiem si preto otázku, či vo všetkých prípadoch je záujmom médií zvýšiť čítanosť a či sa nesnažia politiku aj ovplyvňovať.“