Na Zelený štvrtok dopoludnia sa v katolíckej cirkvi kňazi stretávajú so svojím biskupom, ktorý obradne dvanástim kňazom umýva nohy ako znak služby a pokory, podobne ako podľa Biblie Ježiš umyl nohy svojim dvanástim apoštolom pri poslednej večeri. Pamiatka poslednej večere sa slávi na večerných omšiach. Po nich prestávajú biť zvony, namiesto nich sa až do Bielej soboty používajú drevené rapkáče.
Pôvod názvu Zelený štvrtok nie je jasný, vysvetľuje sa tým, že u nás sa v tomto období začína prebúdzať príroda, alebo podľa zelených jedál, napríklad špenátu alebo šalátu, ktoré sa zvykli jesť.
Veľký piatok je spomienkou na umučenie a smrť Krista na kríži. V kostoloch sa spievajú pašie, časti evanjelia opisujúce Kristovo utrpenie. Katolíci celý deň majú povinnosť dodržiavať prísny pôst - nijaké mäso, dospelí by sa mali len raz do dňa dosýta najesť. V katolíckych kostoloch sa tiež upravuje Boží hrob - symbolický hrob so sochou Krista.
Kristovo zmŕtvychvstanie sa začína sláviť na Bielu sobotu po západe slnka. Obradom vzkriesenia sa znova rozoznejú zvony, v mnohých farnostiach sa konajú slávnostné procesie so sochou vzkrieseného Krista.
Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočných slávností, na slávnostných dopoludňajších bohoslužbách si veriaci pripomínajú vzkriesenie Krista.
Veľkonočný pondelok už nie je cirkevný sviatok, ľudia si ho naplnili množstvom tradičných zvykov - u nás je to šibačka a oblievačka, v Rakúsku alebo v Nemecku deti hľadajú v záhrade schované vajíčka.
