Držiteľom Prezidentskej trofeje za najviac získaných bodov celkovo sa stali vlastne podľa očakávania Detroit Red Wings. Stačilo im na to 109 bodov, čo je oproti vlaňajšiemu víťazovi Ottawa Senators o štyri menej. Paradoxne je 109 bodov najhoršia bilancia Red Wings v posledných troch sezónach.
Čas všetko vyriešil
Multimiliónovou otázkou tímu pred sezónou bolo čo s brankárom Curtisom Josephom vzhľadom na neočakávaný návrat Dominika Haška. Čas všetko vyriešil na všeobecnú spokojnosť: Hašek sa zranil, Joseph zostal. Navyše, keď bola príležitosť, svoju šancu uchopil poriadne za pačesy nielen tretí brankár Manny Legace, ale aj štvrtý Marc Lamothe. V útoku sa značnú časť sezóny darilo dvojici Daciuk - Hull, v závere sa skvele rozohral Zetterberg. Ak by sme však mali hodnotiť individuálny prínos, najvyššie ocenenie v tíme by dostal Kris Draper, skvelý najmä v defenzívnych činnostiach, pritom však efektívny aj v útoku.
Premiéra Tampy
Po prvý raz v histórii klubu sa víťazom Východnej konferencie stala Tampa Bay Lightning. Mužstvo, ktoré skvele začalo, potom totálne spadlo, aby v poslednej tretine sezóny znovu nabralo hviezdne obrátky a dokončilo jedinečnú jazdu korunováciou vo svojej konferencii. Výpočet hráčov, ktorí sa o to zaslúžili, je pomerne dlhý (Chabibulin, Boyle, Kubina, Modin, Andreychuk, Stillman, Richards), ale nadovšetko dominuje útočná dvojica Lecavalier - St. Louis. Dnes nie je dynamickejší a zohranejší útočný záprah, než sú títo dvaja. Talent Vincenta Lecavaliera bol zrejmý od počiatku (1. draft celkovo v roku 1998), avšak trvalo až šesť sezón, než sa vybrúsil do dnešnej podoby. V prípade Martina St.Louisa to je ešte komplikovanejšie: po dvoch neslaných-nemastných sezónach v Calgary Flames a ich farmárskom tíme v Saint John bol takmer na odpis, než sa uchytil v Tampe. Dnes je tento nesmierne talentovaný útočník prvým nedraftovaným hráčom v histórii NHL, ktorý dobyl Art Ross Trophy za najviac bodov v sezóne (94). Spolu so Scottom Gomezom (New Jersey) sa stal aj víťazom v tabuľke najlepšie prihrávajúcich hráčov (56 prihrávok).
Pozitívne prekvapenia
K príjemným prekvapeniam tohto ročníka patrili ďalej výkony San Jose Sharks (historicky najvyšší počet bodov - 104), Calgary Flames a Nashville Predators. Calgary sa do play off prebojovalo po siedmich rokoch a do značnej miery za to vďačí skvelému výkonu Jaroma Iginlu v záverečnej tretine súťaže, ktorý sa spolu s Kovaľčukom (Atlanta) a Nashom (Columbus) stal víťazom streleckej súťaže (41 gólov). Za bod obratu však možno pokladať príchod brankára Miikku Kiprusoffa, ktorý vytvoril s Romanom Turkom spoľahlivé brankárske duo Flames.
Nashville Predators sa prebojovali po nervy drásajúcom súboji do play off po prvý raz v histórii. Väčšina kľúčových hráčov si v tejto sezóne urobila osobné rekordy, kľúčovými postavami tímu boli brankár Tomáš Vokoun a obranca Marek Židlický. Skvelý ťah sa však podaril v poslednej fáze sezóny s príchodom Steva Sullivana z Chicaga, ktorý v produktivite doslova exceloval.
Štandardné výkony
Podľa očakávania sú v play off tradične postupujúce mužstvá ako Philadelphia, Toronto, Ottawa, New Jersey, Vancouver, Colorado a Dallas. Ani jedno z nich sa však nevyhlo rozpačitým výkyvom. Flyers odohrali jedinečný november (bodový priemer 1,83), ku ktorému sa už nijaké iné mužstvo v zostávajúcich mesiacoch ani nepriblížilo. Potom však nasledovalo pár rozháraných týždňov, následkom čoho sa v tíme takmer vymenila obrana a prišiel brankár Sean Burke. Obhajcovia trofeje New Jersey Devils nemali dlhý čas s výnimkou brankára Brodeura nikoho, kto by zvlášť vynikal. Záver sezóny zastihol v skvelej forme Niedermayera, Eliáša a Gomeza, čo môže byť pre mužstvo prísľubom. Dlhodobo je však zranený Scott Stevens a čo jeho neúčasť urobí v play off, to nevie nikto predpovedať.
Trojica s výkyvmi
Vancouver, Colorado a Dallas mali rovnako svoje "hore" a "dolu", každý z iných príčin. Colorado po prvý raz po deviatich rokoch nevyhralo svoju divíziu, hoci rival Vancouver Canucks prechádzal v záverečnej časti sezóny po brutálnom faule Todda Bertuzziho ťažkou krízou. Colorado šancu nevyužilo do značnej miery aj preto, lebo s výnimkou Sakica a Tanguaya mu nezahrali hviezdy, najmä Karyia so Selännem. Forsberga ako tradične trápili zranenia a Hejduk sa dosť dlho trápil sám so sebou. Za svojím vlaňajším výkonom, vďaka ktorému vyhral súťaž strelcov, zaostal o pätnásť gólov. Dallas Stars vyzerali dlho na prepadnutie, nešlo to najmä Mikovi Modanovi, potom sa však vzchopili a bezpečne sa do play off dostali.
Sklamania sezóny
Pomyslenú trofej Fiasko sezóny by si bez diskusií zaslúžil tím Washington Capitals, tesne nasledovaný New York Rangers. Mužstvá nabité multimiliónovými hviezdami s neskrývanými ambíciami dokončili sezónu v depresii, rozpredané a takmer na dne. Namiesto koncepcie vládol chaos: napríklad za Capitals hralo v tejto sezóne rekordných 51 hokejistov. A ani to nepomohlo. Ešte že sa našiel niekto ešte horší než oba tieto tímy - Pittsburgh Penguins, totálne posledné mužstvo súťaže. Tučniakom sa hneď na úvod zranil Lemieux a potom to šlo iba z kopca, následkom čoho bola "rekordná" klubová šnúra osemnástich prehier za sebou. Avšak na rozdiel od Capitals a Rangers, od Penguins a ich mladého trénera Eda Olczyka zázraky nikto nečakal, takže sklamanie je relatívne.
Sklamaniami sú aj výkony vlaňajšieho finalistu Stanleyho pohára Anaheimu a prekvapenia play off Minnesoty. Podľa vývoja v sezóne sú v tejto kategórii aj konečné umiestnenia Los Angeles, Phoenixu a Atlanty. Los Angeles a Phoenix doplatili na zranenia kľúčových hráčov (Pálffy, resp. Nagy), Atlanta na prepálený úvod sezóny.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je spisovateľom a hokejovým publicistom)
