Za rok "novej sociálnej politiky" označil minulý rok minister práce, sociálnych vecí a rodiny. "Sociálne desatoro", teda desať reformných zákonov, chcel tento rok pokojne uvádzať do praxe, napriek tomu sa rok začal úpravami reforiem, novelami, ako aj vyhláseniami o potrebe kompenzácií pre niektoré skupiny občanov. Napĺňa sa jeho reformný plán, alebo je nútený improvizovať, na to sme sa opýtali ministra ĽUDOVÍTA KANÍKA.

Vyplatenie tisíckorunového jednorazového príspevku k dôchodkom je ukážkou nesystémového prístupu. Navodzuje to dojem, že dôsledkami reforiem sú zaskočení samotní reformátori. Vás osobne zaskočili viac tieto dôsledky, alebo rozhodnutie koaličnej rady poskytnúť takúto neštandardnú kompenzáciu?

"Občanov najviac zaťažila deregulácia cien energií, menej zmeny v mojom rezorte. Otázka pre nás stála tak, či existujú v štátnom rozpočte prostriedky na zmiernenie tohto dosahu jednorazovou dávkou bez zvýšenia rozpočtového schodku. A práve vďaka reformám sa v rozpočte vytvorili zdroje aj na výplatu tejto dávky. Je síce nesystémová, ale vyžiadal si ju život. Nesystémové vždy neznamená zlé."

Jednorazový príspevok bude vyplatený plošne. Dostanú ho aj ľudia s dôchodkami na úrovni priemernej mzdy či vyššími, hoci sú tu aj ďalšie skupiny obyvateľstva zrelé na kompenzácie napríklad mladé rodiny s deťmi, nezamestnaní, zamestnanci s podpriemernými mzdami.

"Každá nesystémová dávka prinesie čosi dobrého, ale aj veľa zlého. Pri nesystémovom riešení sa nedá nájsť optimum. Táto dávka je len taký malý nárazník pre určitú skupinu obyvateľstva. Dôležitejšie sú reformy, ktoré prinesú úžitok celej spoločnosti."

V zákone o sociálnom poistení je upravený mechanizmus valorizácie dôchodkov, založený na raste inflácie a priemernej mzdy. Znamená to, že tento mechanizmus nefunguje, keď je nutná jednorazová kompenzácia?

"Funguje, ale v tomto období dochádza k určitému poklesu reálnych dôchodkov a zmyslom tohto príspevku je tomu zabrániť. V tomto roku sa kumuluje niekoľko závažných ekonomických zmien vrátane spomenutej deregulácie cien,valorizačný mechanizmus to nedokáže dostatočne zachytiť a hlavne funguje len prvý rok. Jeho pozitíva sa prejavujú v dlhšom časovom období."

Napriek tomu, že sa vek odchodu do dôchodku zvýšil na 62 rokov, priebežný systém bude po čase znova produkovať sám osebe dlhy. Aký význam potom má dnešná dôchodková reforma?

"Dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému sme zabezpečili vytvorením druhého piliera dôchodkového sporenia. V ňom si budú sporiť všetci, ktorí chcú a ktorí majú viac ako desať rokov do dôchodku. Pre súčasných dôchodcov, ako aj pre tých, ktorí sú už pred odchodom do dôchodku, sme sa rozhodli nastaviť veľkorysejší a spravodlivejší priebežný systém, ktorý im zabezpečí vyššie dôchodky. V horizonte ôsmich až desiatich rokov však bude potrebné dokončiť reformu prvého piliera priebežného systému - aby sa dostal do rovnováhy. Inak začne v priebehu 20 - 25 rokov opäť vytvárať dlhy, to sme nikdy netajili."

Čiže sa opäť zvýši vek odchodu do dôchodku, výška odvodov alebo vymeriavací základ?

"To sa nedá vylúčiť, ak tu bude ľavicová vláda, ale nemyslím si, že to je nevyhnutné. Napríklad už do súčasného priebežného systému sú zabudované mechanizmy, motivujúce ľudí odísť do dôchodku neskôr. Východisko podľa mňa je však v prechode na takzvané virtuálne účty, aké existujú vo Švédsku. To znamená, že sa výška dôchodkov bude odvodzovať od výšky vybratého poistného. Dôchodky teda budú závislé od výkonnosti ekonomiky v danej chvíli. My sme sa už k tomu priblížili, ale podmienky na zavedenie takéhoto systému ešte nedozreli. Zatiaľ by to nebolo sociálne únosné a sociálna únosnosť je kľúčová na úspech reforiem. Rozhodujúce je, že v tom čase už bude naplno rozbehnutý druhý pilier, ktorý bude ľuďom zabezpečovať rozhodujúcu časť dôchodku, ktorý bude podstatne vyšší, ako ten dnešný."

Dôchodkové sporenie prekonáva problémy priebežného systému, v ktorom sa pracujúci skladajú na dôchodky čoraz väčšiemu počtu dôchodcov. Novým zákonom o sociálnom poistení sa však význam priebežného systému paradoxne posilnil.

"Nesúhlasím. Ak teraz do priebežného dôchodkového systému prúdi dvadsať percent z odvodov, od budúceho roka to bude len 9 percent, pretože zvyšok pôjde na dôchodkové sporenie a do rezervného fondu. Nemohol sa teda prvý pilier posilniť."

Oproti starému systému sa zvýšila priemerná náhrada mzdy, to je predsa posilnenie.

"To by platilo len, keby neexistoval druhý pilier."

V priebežnom systéme však zostanú poistení tí, ktorí majú menej ako desať rokov do dôchodku. To nie je bezvýznamná skupina.

"Už som povedal, že práve pre túto skupinu ľudí sme vytvorili v priebežnom systéme podmienky na vyšší a rýchlejší rast dôchodkov."

Ako v nedávnom rozhovore pre SME povedali vaši bývalí spolupracovníci Ivan Švejna a Martin Chren, súčasný priebežný systém oproti minulému znižuje dôchodky ľuďom s podpriemernými príjmami, ktorých je väčšina. Naopak, je výhodný pre budúcich dôchodcov s priemernou alebo nadpriemernou mzdou. Je totiž postavený na plnej zásluhovosti.

"Nie je to tak a vysvetlím vám, prečo. Starý systém zahŕňal dva systémy dôchodok a sociálnu pomoc. Všetko sa to však volalo dôchodok. Miera náhrady mzdy v ňom bola veľmi rozdielna. Ak niekto zarábal veľmi málo, alebo nezarábal vôbec, jeho dôchodok bol aj vo výške 120 percent jeho dovtedajších príjmov, napríklad zo sociálnej dávky. Ten, kto pracoval dlho a zarábal viac, naopak dostal dôchodok vo výške 10, 30, alebo 40 percent oproti svojim dovtedajším príjmom. Bol to nezmysel. My sme nespravili nič iné, len sme oddelili dôchodkový systém od sociálnej pomoci. Tvrdiť, že sme znížili dôchodky nie je korektné, ani odborne správne, lebo treba skúmať celkové čisté príjmy dôchodcov. Ak ľudia zarábajú málo, alebo boli dlhodobo nezamestnaní, dostanú nižšie dôchodky oproti starému systému, no budú mať zároveň nárok na sociálnu pomoc - dávku v hmotnej núdzi. Netvrdím, že dôchodok niektorých ľudí s veľmi nízkymi príjmami nebude nižší, ale zďaleka to nebude také výrazné, a nezasahuje takú skupinu ľudí, ako sa to tvrdilo v rozhovore, ktorý ste spomenuli."

To, akú veľkú skupinu ľudí zníženie dôchodkov zasiahne v priebežnom systéme, bude závisieť od kritérií, aké nastaví vláda. Tie sú dnes nepredvídateľné.

"Naopak, sú presne nastavené, závisia od rastu priemernej mzdy a inflácie. Zmeniť to môže len iná vláda, ktorá bude mať na veci úplne iný názor a zmeniť sa to dá len k horšiemu, a preto dúfam, že k tomu nedôjde."

Sociálna únosnosť je podľa vás základným predpokladom úspešnosti reforiem. Na základe čoho usudzujete, že sú dnešné reformy sociálne únosné?

"Pretože pre väčšinu obyvateľstva prinášajú plusy. Rast čistých príjmov, nižšie daňové zaťaženie, dôchodkový systém, kde sa úspory budú dediť a dôchodky budú vyššie, ako sú v súčasnosti. Znova však pripomínam, že keď diskutujeme o sociálnych reformách, nehovoríme o deregulácii cien a energií. Tento proces so sociálnou reformou nemá nič spoločné. Aj podľa prieskumov, 7 - 8 ľudí z 10 súhlasilo s opatreniami, ktoré sme zaviedli v rámci sociálnej reformy."

Okrem Rómov.

"Bolo by ilúziou očakávať, že sa reformy nestretnú so žiadnym odporom. Vnímajme spoločnosť ako celok. Rómovia sú jej parciálnou časťou."

Napriek tomu sa zdá, že reakcia verejnosti na reformy otriasla vládnou koalíciou. Dôkazom je aj posledná koaličná rada, na ktorej sa okrem tisíckorunového príspevku pre dôchodcov rozhodlo aj o skoršom zvýšení rodičovského príspevku a takisto sa odrazu idú rýchlo zvýšiť aj dávky pre zdravotne postihnutých.

"Nesúhlasím. Veľakrát som povedal, že zmyslom reformy sociálneho systému je zastaviť neúčelné vynakladanie prostriedkov, lebo je škodlivé a demotivujúce. Týmto sa získajú prostriedky, ktoré možno nasmerovať tam, kde je pomoc naozaj potrebná, myslím na skutočne zdravotne ťažko postihnutých občanov. Ak máte obmedzené zdroje a musíte ich takmer rovnako rozdeliť všetkým, tak všetci dostanú rovnako málo. My sme urobili to, že niekde sme dali veci do poriadku, a teraz môžeme postupne dať viac zdravotne postihnutým, ako aj všetkým tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Koaličná rada len odobrila to, čo sme plánovali a o čom sme informovali od začiatku príprav sociálnej reformy."

Je v poriadku, ak vláda reflektuje ťažkú sociálnu situáciu niektorých skupín obyvateľstva. Otázkou však je, či ponúka systémové riešenia, alebo len improvizuje.

"Neviem, či odo mňa očakávate, že sa budem tváriť ako bezcitný človek. Ak existuje možnosť pomôcť sociálne odkázaným, alebo ak zistíme, že sa niektoré opatrenia nevyladili najlepšie, snažíme sa to vylepšiť hneď. Usilujeme sa robiť reformu pre ľudí pravicovým spôsobom, čo ľuďom pomôže v konečnom dôsledku viac, ako nekritické rozdávanie. Ide nám o to, aby sa pracovať oplatilo. V minulosti to tak nebolo."

Skúmame len, do akej miery ešte idete podľa plánu.

"Skúmajte, ja budem odpovedať, závery si urobíte sami. Som presvedčený, že zmeny sú systémové a idú podľa plánu. Nastavili absolútne nový spôsob riešenia sociálnych, dôchodkových otázok, ako aj pracovnoprávnych vzťahov v novom Zákonníku práce, ktorý zásadným spôsobom zlepšil podnikateľské prostredie na Slovensku. Takéto revolučné zmeny v tejto krajine ešte neboli. Ak sa v záujme trvalých zmien urobí jednorazové tlmenie dočasných nárazov, nepovažujem to za nič dramatické."

Nové zákony, týkajúce sa sociálnej reformy, sú už novelizované, a to dokonca aj prostredníctvom zákonov, ktoré so sociálnou reformou nemajú nič spoločné. Ten chvat je podozrivý.

"Bola to jednorazová záležitosť, vláda chcela v praxi čo najskôr uplatniť to, na čom sa dohodla. Išlo napríklad o zvýšenie aktivačného príspevku. V danej chvíli bol dôležitejší cieľ a rýchlosť uskutočnenia ako technika či procedúra. Každopádne platí, že takýto postup už nemienime opakovať."

Keď si žena, odchádzajúca do dôchodku, kúpi za nasporené peniaze v druhom pilieri v komerčnej poisťovni doživotnú rentu, bude posudzovaná z toho hľadiska, že priemerný vek žien je vyšší ako u mužov, a teda za rovnakú sumu úspor dostane mesačne nižšiu rentu než muž?

"Pôjde o rentu v komerčnej poisťovni, ktorej výpočet musí zohľadniť aj priemernú dĺžku života. Ak ženy žijú dlhšie, ich nasporené peniaze musia zabezpečiť dôchodok v dlhšom časovom období, čo sa premietne do výšky ich renty. To je logické."

Vo fáze prípravy sociálnej reformy vaše ministerstvo vyvolalo očakávania, ktoré sa nakoniec nenaplnili. Príkladom je aktivačný príspevok. Mali ho najskôr dostať všetci nezamestnaní, ktorí sa zapoja do verejnoprospešných prác. V praxi sa ukázalo, že tento príspevok je posudzovaný z hľadiska celkových príjmov rodiny, a teda nie každý nezamestnaný ho získa.

"Aktivačný príspevok je súčasťou sociálnej dávky, to nie je mzda. Je to motivačný príspevok, aby ľudia odkázaní na sociálne dávky vykonávali nejakú prácu. Tých, ktorí na aktivačný príspevok nemajú nárok, je veľmi málo. Má na neho totiž nárok každý, kto má nárok na dávku v hmotnej núdzi a nemá žiadne iné príjmy. Len na ilustráciu, za dva mesiace sa na aktivačných prácach zúčastňuje už stotisíc ľudí. Na začiatku všetci tvrdili, že práce nebude ani pre dvadsaťpäťtisíc ľudí. Ukazuje sa teda, že systém funguje. Napokon klesá aj nezamestnanosť, tento mesiac o pol percenta."

Ide nám však skôr o tie nenaplnené očakávania. Podobne to bolo aj pri zákone o službách zamestnanosti, ktorý upravuje príspevky pre nezamestnaných. Najskôr to vyzeralo veľmi nádejne, ale po zverejnení vyhlášky prišla studená sprcha: podmienky sú nastavené veľmi prísne a väčšina ľudí ich nemá šancu splniť.

"Problém je v tom, že pri intepretácii reformných zámerov dochádza k značnému zjednodušeniu. Snažíme sa vysvetliť naše zámery čo najzrozumiteľnejšie, ale netvrdím, že je to ideálne. Som však presvedčený, že aj tento konkrétny zákon zavádza celý rad príspevkov, ktoré tu predtým neboli a navyše, sú nárokovateľné, teda každý, kto splní podmienky, má na ne automaticky nárok."

Ak sa výsledky sociálnej reformy ukážu až v dlhodobejšom horizonte, predpokladá to nemennosť jej základných parametrov. Takýto stav možno dosiahnuť len na základe širšej spoločenskej a politickej dohody. Nezdá sa však, že by takáto dohoda bola dosiahnutá. Ako vnímate otázku nezvrátiteľnosti sociálnej reformy?

"Rozhodli sme sa ísť cestou zásadných zmien, pretože len také prinášajú pozitívne výsledky. Keby sme v minulom roku nepresadili reformné zákony, dnes by sa nám to vzhľadom na pomery v parlamente asi nepodarilo. V súčasnosti sa už nehľadí na vecný rozmer reforiem, ale na mocenské otázky. Nemyslím si však, že by rozhodujúca časť dnešnej opozície bola zásadne proti dôchodkovej reforme, proti Zákonníku práce, proti takému vyplácaniu sociálnych dávok, ktoré podporujú aktivitu a ľudí nerobia dlhodobo závislými od pomoci od štátu. Jedna vec je opozičná rétorika a druhá realita. Som presvedčený, že návrat späť k starým systémom by znamenal znižovanie reálnych dôchodkov, opätovné rozdávanie sociálnych dávok podľa počtu detí a ďalšie prežité a zlé archaizmy, ktoré sme tu dlhé roky mali zakonzervované."

Opýtame sa vás ako predsedu Demokratickej strany. Radíte sa ku krídlu, ktoré je za zlúčenie SDKÚ?

"Dlhodobo zastávam názor, že len v spájaní síl je budúcnosť slovenskej pravice. Formy spájania sa musia byť také, aby vyhovovali členom strany, aby boli prirodzené a nenásilné. Dnes ťažko povedať niečo konkrétne. O forme spolupráce medzi DS a SDKÚ musí najskôr prebehnúť hĺbková debata v štruktúrach oboch strán. Takáto diskusia teraz prebieha."

Pomôže tejto debate vnútri DS podozrivé financovanie SDKÚ prostredníctvom mŕtvych duší?

"Žiadna strana nie je imúnna voči chybám jednotlivcov, dôležité je, aké sú očistné mechanizmy. Je však ešte predčasné hodnotiť túto aféru na základe niekoľkých novinových článkov. Počkám, ako sa bude situácia vyvíjať. Netreba podliehať emóciám."

Oproti minulosti sa na verejnosti menej usmievate. Je to vaša nová komunikačná stratégia, alebo máte obavy z toho, ako reformy dopadnú, či rovno strach z vlastných reforiem?

"Je mi prirodzené usmievať sa, bolo mi však veľmi vyčítané - oficiálne aj neoficiálne - že to vyzerá tak, akoby som bral veci na ľahkú váhu. To, samozrejme, nie je pravda. Programovo som sa teda prestal usmievať. Čo mám robiť, keď sa to tak ľuďom viac páči?" (smiech)

Autor: ANDREA HAJDÚCHOVÁ