Je symbolom izolácie Slovenska v rokoch 1994 a 1998.
Keď sa uchádzal o funkciu prezidenta prvýkrát v súboji s Rudolfom Schusterom, hovoril, že kandidát by mal u ľudí vzbudzovať úctu doterajším životom, mal by mať zmysel pre kresťanské hodnoty a sociálnu spravodlivosť a nevstupoval by do konfliktu so štátnymi orgánmi.
Mečiar mal však za svojej vlády zložité vzťahy s katolíckou cirkvou, okrem iného aj pre provokáciu tajnej služby proti biskupovi Rudolfovi Balážovi.
Negatívnym signálom pre voličov môže byť aj jeho rozhodnutie zostať šéfom HZDS, čo môže ovplyvňovať výkon prezidentských právomocí.
V diskusiách po prvom kole však už naznačil, že svojich straníckych kolegov ako prezident síce nemôže opustiť, o "forme" chce ale ešte uvažovať.
Otáznym by bol jeho vzťah so súčasným premiérom Mikulášom Dzurindom. Ešte v roku 2000 voči sebe ostro vystupovali, v posledných mesiacoch je ich vzťah skôr pokojný.
Pre zahraničie je Mečiar stále neprijateľný. V čase vlády Slovensko nedostalo pozvánku do NATO, veľké výhrady mala aj Európska únia. Mečiarova garnitúra čelila jej demaršom.
Je pravdepodobné, že Slovensko bude s Mečiarom ako prezidentom izolovanejšie. Krajine sa zhorší imidž, zahraničných ciest a návštev na Slovensku asi ubudne.
Mečiar má však neuveriteľnú schopnosť zotavovať sa z neúspechov. Po ťažkej porážke v roku 1998 sa už o pár mesiacov prepracoval do druhého kola prezidentských volieb, hoci so Schusterom napokon prehral. V roku 2002 opäť vyhral s HZDS parlamentné voľby, on sám bol však dôvodom, prečo víťaz volieb nemohol zostaviť koaličnú vládu.
Akú má šancu uspieť
Nižšia účasť v druhom kole nahráva podľa sociológa Haulíka Mečiarovi. Na výsledok volieb budú mať vplyv postoje vládnych strán. Podľa Haulíka však musia povedať, koho chcú za prezidenta. "Ak to nechajú tak, tak bude Mečiar," myslí si sociológ.
Autor: sp
