
Ku klasickým útokom na židovské cintoríny sa v posledných rokoch pridávajú aj fyzické napadnutia či podpaľačské útoky na židovské školy. Takto zničili pred rokom cintorín vo francúzskom Štrasburgu. FOTO- REUTERS
Európska únia v stredu zverejnila výsledky prieskumu, podľa ktorého je antisemitizmus v jej členských krajinách na vzostupe. Únia tak priznala, čo je známe už roky a nikoho tým neprekvapila.
Spôsob, akým prieskum publikovala, je však problematický a oveľa viac vypovedá o únii samotnej ako o európskom antisemitizme. Vyvoláva otázky, či únia chce o antisemitizme poznať pravdu.
Čo upravili
Správa Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu z tohto týždňa za najčastejších páchateľov antisemitských útokov označuje "mladých bielych mužov ovplyvnených názormi extrémnej pravice", v menšej miere hovorí o "mladých moslimoch a ľuďoch so severoafrickým pôvodom".
Správa tej istej organizácie, ktorá monitorovala to isté obdobie a ku ktorej sa denník Financial Times dostal v decembri minulého roka, však za "lídrov" antisemitských útokov označovala mladých moslimov alebo ľudí arabského pôvodu. Spolu s pravicovými radikálmi identifikovala ako páchateľov aj propalestínske ľavicové skupiny.
Správu v tomto znení únia nepublikovala. Oficiálne stanovisko hovorilo o nedostatkoch pri výskume a nízkej výpovednej hodnote dôkazov. Z kruhov výskumníkov však zaznelo, že výsledky "neboli politicky korektné" - jednoducho: príliš smerovali k európskym moslimom.
Ako to upravili
Zo správy sa tak stal škandál a vznikla roztržka medzi Európskou komisiou a európskymi židovskými organizáciami: výsledky prieskumu sú pravdepodobne politicky korektné, ale značne spochybňované. Nie len preto, že sú v rozpore s predchádzajúcimi zisteniami, ale aj preto, že jej autori nepovedali, ako metodiku správy "vylepšili".
Objavili sa svedectvá ľudí, podľa ktorých ich názory do správy nezahrnuli. Napríklad svedectvá židovských lídrov sú len dodatkom správy a nepremietli sa do jej záverov.
Niektorí autori správy internetovému serveru Israelinsider dokonca povedali, že "len" deväť percent útokov na židov pochádzalo z ultrapravicových skupín. Victor Weitzel, jeden zo spolupracovníkov projektu, tvrdí, že ho ustavične "masírovali", aby nezdôrazňoval úlohu Severoafričanov pri útokoch.
Dá sa únii veriť?
Takéto tvrdenia celý projekt a jeho výsledky spochybňujú. Rovnako ako úprimnosť slov európskych lídrov o odhodlaní bojovať s antisemitizmom.
Únia tvrdí, že za nárastom antisemitizmu v Európe sú udalosti v Izraeli. Zároveň však za hlavných páchateľov útokov na židov označuje pravicových extrémistov.
Skinhead, ktorý zbije kdesi na ulici rabína alebo pováľa náhrobné kamene na židovskom cintoríne, asi nesleduje izraelskú politickú scénu a rovnako ako žida zbije aj černocha, Inda či moslima. Udalosti na Blízkom východe majú na jeho presvedčenie zrejme minimálny vplyv.
Aj preto akademická obec viac diskutuje o novom antisemitizme - antisemitizme moslimských štvrtí, mešít či študovní v európskych mestách. Nárast antisemitizmu zaznamenali práve v štátoch, ktoré majú okrem istej skinheadskej tradície aj silné moslimské menšiny: vo Francúzsku, Veľkej Británii, v Nemecku, Holandsku a Belgicku.
Ako to je v skutočnosti, môžeme len hádať. Isté však je, že správa Európskej únie nám veľmi nepomôže. Spôsobila ešte väčší zmätok.