Podľa vlády vzrástli za posledné tri roky reálne ceny liekov o 40 percent, čo ruinuje štátny rozpočet. Vláda najprv požadovala, aby sa výrobcovia a distribútori "dobrovoľne" vzdali 15 percent príjmov z predaja štátom dotovaných liekov, a tieto peniaze spätne vyplatili zdravotnej pokladnici. Keďže to väčšina firme odmietla, zaviedla regulované ceny.
Zdravotná pokladnica, z ktorej vláda dotuje ceny liekov, je každoročne podhodnotená a jej strata sa dorovnáva z rozpočtových rezerv. Na tento rok je v nej 239 miliárd forintov (necelých 40 miliárd korún) a je jasné, že to nebude stačiť.
Nový minister financií však dal v rámci nevyhnutných rozpočtových úspor jasne najavo, že sa už kasa spätne dopĺňať nebude.
V tejto situácii mala vláda tri možnosti: radikálne zreformovať systém zdravotníctva a znížiť tak jeho celkové náklady, preniesť časť nákladov na lieky na pacientov alebo na výrobcov a distribútorov. Aj vzhľadom na klesajúce preferencie vládnych strán a blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu sa rozhodla pre tretiu možnosť.
Podľa Lászlóa Skultétyho z ekonomického inštitútu GKI je v maďarských pomeroch precedensom, že vláda úradne cenu nejakého tovaru zníži, ale v Európskej únii sa podľa neho podobné veci už stali.
Podľa kritikov sa podobné kroky v únii oznamujú dlho dopredu, maďarská vláda, naopak, svoje rozhodnutie oznámila pred dvoma týždňami.
Zástupcovia výrobcov, distribútorov aj lekárnikov tvrdia, že tým vláda navyše prakticky zo dňa na deň znížila cenu ich skladových zásob, čím porušila nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Obrátili sa preto na Ústavný súd. "Očakávame verdikt, že vláda nemala právo zmraziť ceny," povedal Ferenc Szabó, predseda zväzu veľkoobchodníkov s liekmi.
Všetci zároveň predpovedajú vážne problémy na trhu liečiv. Hrozia krachom lekární, odchodom niektorých výrobcov a distribútorov z trhu a nedostatkom liekov.
Vláda tieto hrozby popiera. Vážnejšie problémy neočakáva ani Skultéty. Trh liekov je podľa neho príliš lukratívny, aby ho nejaká firma opustila.
Vládne rozhodnutie má ešte iný politický rozmer. Dnešné koaličné strany pred voľbami v roku 2002 kritizovali vtedajšiu vládu za to, že v záujme získavania voličských hlasov zbytočne zasahuje do fungovania trhu. V rámci predvolebnej kampane vyslovene sľubovali, že sa podobných krokov zdržia.
Na druhej strane vládne strany k takémuto postoju tlačí práve aj dnešná, formálna pravicová opozícia. V sobotu hlavná opozičná strana Fidesz oznámila národnú petičnú akciu, ktorá má zbierať podpisy okrem iného práve pod požiadavku trvale nízkych cien liekov.
