ilo. Plán ráta s faktickým pokračovaním rozdelenia krajiny na dva štáty, ktoré by však mali spoločnú federálnu vládu.
Spor sa týka predovšetkým otázky návratu cyperských Grékov do tureckej časti ostrova. Prílevu etnických Grékov sa bránia predovšetkým cyperskí Turci. Podľa Annanovho návrhu by na každej strane etnicky rozdelenej krajiny mohlo žiť najviac 45-tisíc príslušníkov opačnej skupiny. Po predpokladanom zmenšení tureckej oblasti by sa do svojich pôvodných domovov mohlo vrátiť ale asi až 120-tisíc etnických Grékov.
Každé obmedzenie pohybu a najmä práva na pobyt je však v rozpore s princípmi EÚ. Predseda Európskej komisie Romano Prodi vyhlásil, že únia nie je ochotná akceptovať odklon od jej základných právnych princípov. Cyperskí Gréci majú okrem toho výhrady voči zotrvaniu tureckých vojakov na Cypre. Annan ešte pred ukončením rokovania vyhlásil, že v prípade nedohody rozhodne o sporných bodoch sám a výsledok svojho rozhodnutia predloží obyvateľom oboch častí Cypru, aby ho posúdili v referende. To by sa malo konať 20. apríla.
Na rokovaniach pod dohľadom Kofiho Annana sa zúčastnili delegácie cyperských Grékov a Turkov, turecký a grécky premiér. Šéfovia diplomacií oboch krajín sa dokonca telefonicky obrátili s prosbou o pomoc na ich rezortného kolegu vo Washingtone, Colina Powella.
Riešenie cyperského problému na poslednú chvíľu nemôže krajine priniesť očakávanú okamžitú úľavu - nedôvera na oboch stranách má svoje príčiny v dlhodobo pestovaných nacionalistických predsudkoch a krvavej minulosti etnického sporu.
Pokusy o dosiahnutie dohody prebiehali počas deväťdesiatych rokov 20. storočia. Tohtotýždňové rokovania sú výnimočné tým, že 1. mája sa Cyprus stane členom únie. Ak nedôjde k spojeniu rozdeleného územia, stane sa súčasťou únie iba jeho grécka časť, čo sa obyvateľom neuznanej Tureckej severocyperskej republiky nepáči. Ich postavenie európskeho vydedenca sa ešte prehĺbi.
JAROSLAV ROZSÍVAL
