FOTO - REUTERS

Tvrdými slovami to dali najavo aj Spojené štáty.

Podľa očakávania kroky, ktoré za týždeň urobil palestínsky vodca, Izrael neuznal za dostatočné. Niekoľko osôb bolo zatknutých, ale odmietli ich vydať Izraelu. Zákaz radikálnych palestínskych organizácií bol veľmi šalamúnsky - menovite sa vzťahoval na jedinú organizáciu, z ktorej vyšli Zeeviho vrahovia. Aj to len na jej ozbrojené krídlo. Politicky môže organizácia fungovať ďalej.

Požiadavka formálne sa dištancovať od síl, ktoré páchajú teroristické činy, je logická. Je však rovnako nesplniteľná, ako keď niekto od Izraela žiada, aby postavil mimo zákona židovské osady na okupovanom území.

Za posledný týždeň Arafat v plnení neustále omieľanej požiadavky zastavenia násilia zašiel doteraz najďalej. Izrael si však myslí, že jedinou cestou, ako ho dotlačiť k ďalším krokom, je nabitá pištoľ pri jeho hlave. Tou nabitou pištoľou bolo obkľúčenie šiestich palestínskych miest.

Spojené štáty prvý raz prijali zmenu taktiky - nepodporujú splnenie nereálnej izraelskej požiadavky na absolútny pokoj. Pochopili, že na to treba ísť postupne. Krok za krokom podľa zásady niečo za niečo. Aj bez pozícií, ktoré Izrael zaujal za posledný týždeň, ostanú vojenské opatrenia tvrdé a pre obyčajných Palestínčanov ťažko únosné.

Pred vraždou sa obe strany začali blížiť k bodu, keď sa zdalo, že sa konečne bude dať odraziť z patovej situácie a postupne nadviazať dialóg. Šaronovi začala z vlády odchádzať extrémna pravica. Potom prišla vražda ministra. Vo vláde sa opäť presadilo Šaronovo slovo. Útočníci chceli zabrániť palestínskemu vodcovi obnoviť dialóg.

Arafat nemôže obnoviť dialóg s Izraelom a zároveň ostať zadobre s tou časťou palestínskeho spektra, ktorá svoju legitimitu odvíja od „vojny“. Stúpencov ozbrojeného odporu, či už používajú povstalecké, alebo teroristické metódy, pre dialóg nezíska. Môže ich najviac presvedčiť, aby načas nerobili problémy.

Aj pravá (Šaronova) polovica izraelskej vlády je politicky silná, len ak sa bojuje. Skutočná vízia, ako z toho celého vyjsť, neexistuje a neexistuje ani vôľa. Izrael má zatiaľ jednoznačnú taktiku: zaistiť bezpečnosť. Za každú cenu, opatreniami, ktoré búrajú palestínske domy a ničia ich polia, ruinujú ich ekonomiku a obmedzujú ich pohyb.

Víziu nemajú ani Spojené štáty. Popri Afganistane im na blízkovýchodný problém ostáva len toľko energie, aby sa snažili front na chvíľu utíšiť. Riešenie konfliktu v Afganistane chce čas, tvrdia neustále americkí predstavitelia.

Malý lokálny izraelsko-palestínsky spor sa však nevytráca z obrazoviek. Spojené štáty si možno začínajú uvedomovať, že ho musia riešiť paralelne a že definitívny pokoj nenastane, kým Izrael a Palestínčania nebudú žiť vedľa seba vo dvoch samostatných štátoch.