Na začiatku 20. storočia, keď bola postavená, slúžila na zvážanie dreva. Významným momentom bolo aj dopravné prepojenie medzi Kysucami a Oravou, s využitím možnosti napojenia na košicko-bohumínsku železnicu. Dnes je táto jediná funkčná lesná úvraťová železnica v strednej Európe súčasťou Kysuckého múzea. Historická železnička je nielen národnou kultúrnou pamiatkou, ale aj dokumentom z dejín lesnej dopravy na Slovensku. Kedysi jej trať merala 110 kilometrov. Technický pokrok a nerentabilnosť však spôsobili, že prevádzkovatelia sa ju v 70. rokoch rozhodli zrušiť. Podarilo sa však pred demontovaním uchrániť 11 kilometrov trate, prevádzku obnovili na viac ako 3,5-kilometrovom úseku. „Bolo to len vďaka fanúšikom a priaznivcom, ktorým na tomto technickom unikáte záležalo,“ hovorí riaditeľka múzea Mária Húšťavová.

V posledných rokoch sa však boria s problémami, ktoré zapríčinili povodne a následné viacnásobné zosuvy pôdy. Veľké množstvo zeminy zasypalo a poškodilo viaceré úseky železničky. Podľa riaditeľky sa škody odhadujú asi na 19 miliónov korún. Ešte predtým železničku postihol v roku 1988 veľký požiar, pri ktorom vyhorelo celé provizórne depo. Poškodil najmä dieslové lokomotívy a vozne. Parné rušne oheň zasiahol v menšom rozsahu.

Na Krajskom úrade v Žiline existuje štúdia na rekonštrukciu železničky a opätovné dopravné prepojenie regiónu Kysúc a Oravy. V prípade, že parlament schváli štátny rozpočet podľa súčasného návrhu, malo by sa na práce v budúcom roku vyčleniť 11 miliónov korún.

Okrem nedostatku peňazí sa nadšenci železničky stretávajú s ďalším problémom a tým sú rozkradnuté desiatky metrov koľajníc a podvalov. Ľudia historické koľajnice používajú napríklad pri stavbe domov.