Futbalisti Sparty Praha si po remízovom zápase v Moskve so Spartakom (2:2) v piatom kole Ligy majstrov, keď vyrovnávajúci gól strelil v nadstavenom čase slovenský reprezentant Peter Babnič (na archívnej snímke), robili v kabíne vtipy z brankára Petra Čecha. Vraj sa po ukončení série bez inkasovaného gólu snažil dostať do historických tabuliek ako prvý strelec-brankár v súťaži, keď v závere vbehol do šestnástky súpera a hlavou poslal loptu do ohňa. „Obrancovia Spartaka o mne asi ani nevedeli. Snažil som nemieriť na bránku, aby sa lopta dostala k spoluhráčom,“ popisoval rozhodujúci moment Čech.
Babnič musel po súboji neustále vysvetľovať, ako dal vyrovnávajúci gól. „Po Čechovej prihrávke Hašek strieľal do hradby tiel, ale potom mi loptu posunul Jarošík a snažil som sa ju čo najlepšie hlavou trafiť. Priznávam, ani neviem, kam som mieril, pretože som nevedel, kde je vlastne bránka,“ povedal Babnič a dodal, „všetci ideme naplno a úlohou striedajúcich hráčov je niečo na ihrisku zmeniť. Dnes nám to jednoducho vyšlo.“
Moskvu navštívilo mužstvo absolútne šťastných ľudí, napísal včera ruský denník Sport-Express. „Hráči sa tešia ako deti a tréner Hřebík sa smeje ako hollywoodska hviezda. Výsledkom všetkého je šek na ďalšiu etapu Ligy majstrov i nové peňažné príspevky z UEFA do rozpočtu českého klubu.“
Hoci bolo na tribúnach málo divákov, Sparta sa neocitla bez podpory. Asi tri desiatky ľudí stredného veku sa usadili vedľa lóže pre tlač. „Asi to boli Česi žijúci v Moskve. V každom prípade od fanúšikov Sparty neprišla ani jedna žiadosť o cestu do Moskvy. Obyvateľov krajiny dobrého vojaka Švejka zrejme odradila zima,“ napísal denník.
Zdôraznil, že posledné minúty zápasov sú pre Spartak prekliatím. „Babnič urobil kríž nádejam Spartaku osláviť prvé víťazstvo v tohtoročnej Lige majstrov. Prišli sme nielen o víťazstvo a body, ale aj o dôveru fanúšikov,“ uviedol denník pod titulkom 335 dní bez víťazstva.
Noviny Sovietskij sport poznamenali, že Hřebík pripomínal „hrozného a desivého Frankensteina, ktorým sa strašia malé deti. Čím viac sa blížil koniec zápasu, tým bol Frankenstein aktívnejší. Zúril, skákal, pretože jeho hráči dlho držali loptu a pomaly útočili. V nadstavenom čase však nebolo šťastnejšieho človeka“.
(čtk)
