Svetová banka upozorňuje Slovensko na negatívne účinky sociálnej siete. „Aj keď je štedrá sociálna záchranná sieť účinná v boji proti chudobe, môže mať aj negatívne účinky - konkrétne môže zmeniť motiváciu jednotlivcov hľadať zamestnanie a uniknúť tak z chudoby,“ píše banka vo svojej štúdii a varuje Slovensko:

„Ak je (sociálna sieť) nesprávne naprojektovaná, môže vytvoriť pre určité skupiny pascu chudoby - napríklad nadmerným postihovaním tých, ktorým sa podarilo nájsť si prácu a dostať sa tesne nad hraničnú úroveň pre poberanie dávok.“ To banka zdokumentovala aj v iných ekonomikách OECD.

Rozsiahle pokrytie, ktoré poskytujú systémy poistenia v nezamestnanosti a sociálnej výpomoci a podpory, je podľa štúdie škodlivé. „Okrem toho, súbežná existencia všetkých týchto programov robí zo slovenskej záchrannej siete zložitý systém pre jeho správcov aj poberateľov. Táto zložitosť by mohla vytvárať nežiaduce príležitosti pre jeho zneužívanie alebo dokonca podvody,“ varuje Svetová banka.

Ľudia, ktorí poberajú nejaký druh sociálnej podpory, trávia viac času ako nezamestnaní ako tí, ktorí nie sú oprávnení poberať tieto dávky. Priemerný čas nezamestnanosti pre poberateľov podpôr je asi o dva mesiace dlhší ako priemerný čas nezamestnanosti pre tých, čo ich nepoberajú. „Tento rozdiel možno vysvetliť predovšetkým nárokom na takúto dávku. Chápeme to ako dôkaz odradzujúcich účinkov spojených s týmito programami.“

Štúdia Svetovej banky však poukazuje aj na fakt, že poberatelia podpory aktívnejšie vyhľadávajú prácu ako ostatní nezamestnaní. Ich neúspešnosť však súvisí s ich vyššími požiadavkami na budúcu prácu. Poberatelia dávok podľa hodnotenia „nájdu prácu častejšie v súkromnom sektore a tieto práce viac vyhovujú ich požiadavkám“.

Svetová banka Slovensku odporúča, aby odstránila demotivačné účinky záchrannej siete: „…niektorí považujú za výhodnejšie zostať nezamestnanými a poberať dávky ako pracovať. Preto jedným z hlavných cieľov každej reformy je viac zatraktívniť zamestnanosť na úkor nezamestnanosti.