„Kto mi dá prácu? Nemám žiadne vzdelanie, žiadnu kvalifikáciu a som Róm, dokonca aj v mojej susednej dedine nás nikto nechce zamestnať,“ sťažuje sa 35-ročný otec piatich detí z okrajovej osady v Starej Ľubovni. Na problém s rómskou menšinou, ktorá tvorí podstatnú časť chudoby na Slovensku, upozornila aj Svetová banka.

Rómovia sú po Maďaroch našou druhou najväčšou etnickou menšinou. Neoficiálne odhady hovoria, že na Slovensku ich žije 420-tisíc až pol milióna, teda osem až desať percent populácie. Tento podiel v dôsledku vyššej miery pôrodnosti ešte narastá.

Zo štúdie Svetovej banky vyplýva, že najväčšia chudoba je medzi Rómami, ktorí žijú segregovaní v osadách v najchudobnejších častiach východného Slovenska. Tvoria asi štvrtinu z celkovej rómskej populácie. „Životné podmienky Rómov v osadách sú všeobecne horšie ako vo zvyšku rómskej populácie,“ hodnotí slovenských Rómov správa Svetovej banky.

Podľa posledných oficiálnych odhadov bolo pred troma rokmi na Slovensku 591 rómskych osád. Ich množstvo aj počet ich obyvateľov od roku 1988 podľa Svetovej banky výrazne vzrástol. V priebehu posledného desaťročia sa totiž veľa Rómov vrátilo do osád pre možnosť lacnejšieho života, čo spolu s vysokou mierou pôrodnosti vyústilo do nárastu populácie rómskych osád z 15 000 v roku 1988 na viac ako 120 000 v roku 1998.

Chudoba v rómskych osadách je úzko spätá s hospodárskymi podmienkami regiónu, so vzdialenosťou osady od mesta a so stupňom segregácie ich obyvateľov. Chudoba má často korene aj v nízkej vzdelanosti. „Rómovia, ktorí ukončili pravidelnú dochádzku stredných odborných škôl alebo vyšších, žili s väčšou pravdepodobnosťou v integrovanejších oblastiach a mali vyššiu životnú úroveň,“ uvádza správa Svetovej banky.

Najlepšie žijú Rómovia v hospodársky vyspelých oblastiach Slovenska. Životné podmienky Rómov v Malackách, v okrese s 13,5-percentnou mierou nezamestnanosti, boli lepšie ako v Rimavskej Sobote, kde nezamestnanosť presahuje 30 percent. „Rómske domy vo väčšine segregovaných osád v Malackách pripomínali domy väčšiny obyvateľstva. Väčšinou boli postavené z pevného materiálu a mali prístup k elektrine. Naopak, podmienky bývania v osadách v Rimavskej Sobote boli chudobnejšie a zdravotný stav a úroveň vzdelania boli horšie,“ presvedčil sa tím Svetovej banky.

Hladina chudoby v oblastiach s početnejšou rómskou populáciou je vyššia, ako v regióne, kde ich je menej. Takmer vo všetkých segregovaných osadách je podľa prieskumu Svetovej banky takmer stopercentná nezamestnanosť a takmer žiadny z jej obyvateľov neskončil strednú školu. „Nikto z Rómov opýtaných v tomto prieskume nemal trvalé zamestnanie,“ uvádza správa.

Samotní Rómovia hodnotia svoju chudobu rôzne. Podľa prieskumu najčastejšie porovnávajú svoju životnú úroveň s úrovňou za socializmu. „V komunizme sme sa mali všetci lepšie, pretože sme museli pracovať, aj keď to bola bezúčelná alebo nekvalifikovaná práca,“ cituje správa jedného z Rómov. Hodnotenie chudoby sa však zhoršuje so stupňom segregácie. Jeden z rómskych respondentov: „Sme chudobní, pretože nemáme poriadne domy, nemáme peniaze ani nikoho, od koho by sme si mohli požičať.“

Mnohí Rómovia sa zúčastňujú na programe verejnoprospešných prác, ktoré rozbehol štát. Úradníci samospráv, kam rómske osady, patria sa k motivačnému vplyvu verejnoprospešných prác stavali skepticky. Dodatok k zákonu o sociálnej pomoci, ktorý znížil príspevky pre dlhodobo nezamestnaných, to však vyriešil. Jeden zo starostov: „Konečne ich (Rómov) niekto pritlačil k múru a znížil im ich príspevky. Naozaj veríte tomu, že by žiadali o účasť v programe, keby im vláda neznížila príspevky?“