BRATISLAVA - Slovensko vyznieva v číselných hodnotách chudoby v porovnaní s okolitými krajinami veľmi priaznivo. Napriek vysokej nezamestnanosti máme jednu z najnižších mier chudoby v oblasti Európy. Dospela k tomu Svetová banka, ktorá vypracovala o Slovensku hodnotiacu správu. Jej štúdia sa však pre absenciu čerstvého reprezentatívneho prieskumu opiera o údaje spred piatich rokov.
Svetová banka pri hodnotení vychádzala z tzv. parity kúpnej sily a porovnávala, koľko môže Slovák denne minúť. „Hoci má Slovensko v porovnaní s Poľskom a Maďarskom oveľa menšiu časť populácie žijúcej pod hranicou 4,30 dolára na osobu a deň, oproti svojim susedom má dvakrát väčšiu populáciu žijúcu za menej ako 2,15 dolára na osobu a deň,“ tvrdí Svetová banka. Na Slovensku teda žije väčšia skupina ľudí na spodnej hranici príjmu. Na základe toho dospela štúdia k záveru, že sa tu „uprostred relatívne dobre žijúcej populácie nachádzajú ostrovy chudoby“.
Skupinou vystavenou najväčšiemu riziku chudoby sú domácnosti, na čele ktorých stojí nezamestnaná osoba. Takmer 45 percent takýchto rodín žije v chudobe v porovnaní s 9 percentami, kde je hlavou rodiny zamestnaný človek. Chudoba sa výrazne dotýka aj domácností, v ktorých má živiteľ základné alebo nižšie vzdelanie - 14,3 percenta z nich žije v chudobe. „Podľa väčšiny meradiel v rokoch 1992 až 1996 chudoba vzrástla,“ konštatuje správa Svetovej banky.
Podľa banky je otázne, či rámec výberu vzorky môže adekvátne zachytiť rómsku populáciu, „hlavne tých, ktorí žijú v izolovaných osadách“. Počet ich obyvateľov sa lavínovite rozširoval v 90. rokoch, keď sa mnohí Rómovia sťahovali z miest. Dôvodom bol pokles pracovných príležitostí pre nekvalifikovaných. „Žijú vo viditeľne nepriaznivejších podmienkach ako ostatní, a majú všetky príznaky vysokého rizika chudoby,“ poukazuje na rómsky problém Svetová banka.
Na riziko chudoby výrazne vplýva aj demografické zloženie domácnosti. „Obzvlášť rodiny s deťmi sú vystavené vyššiemu riziku ako bezdetné. Riziko má tendenciu značne sa zvyšovať s počtom vyživovaných detí.“ Podľa štúdie predstavujú rodiny s tromi a viac deťmi iba 6,3 % celkového obyvateľstva, ale tvoria až 18,1 percenta chudobných.
Svetová banka sa zamerala aj na sociálne dávky: „Chudoba na Slovensku by bola oveľa vyššia, keby domácnosti nepoberali podstatné sociálne príspevky. Tie sú obzvášť dôležité pre tých na dne distribúcie a javia sa byť dobre zacielené, aj keď môžu na poberateľov pôsobiť demotivačne.“
Nedostatok národne reprezentatívnych údajov zabraňuje Svetovej banke skúmať, čo sa dialo s chudobou od roku 1996. „Väčšina ukazovateľov - ako je počet ľudí žiadajúcich o sociálnu pomoc - by však naznačovala, že stúpla,“ upozorňuje štúdia.
Miera absolútnej chudoby
krajina 2,15 USD 4,30 USD
osoba a deň osoba a deň
Slovinsko 0,0% 0,7%
Česko 0,0% 0,8%
Maďarsko 1,3% 15,4%
Slovensko 2,6% 8,6%
Estónsko 2,1% 19,3%
Poľsko 1,2% 18,4%
Chorvátsko 0,2% 4,0%
Litva 3,1% 22,5%
Rusko 18,8% 50,3%
Lotyšsko 6,6% 34,8%
Podľa parity kúpnej sily.
