Boli 4 hodiny a 56 minút nášho času, keď sa sonda vynorila z tieňa Slnka a vyslala k Zemi signál. Chýbala jedna minúta do piatej hodiny, keď riadiace stredisko NASA v kalifornskej Pasadene zajasalo v eufórii.
Po neúspechu predchádzajúcich dvoch misií k Marsu (strata sond Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander) sa k sonde Mars Global Surveyor, ktorá už štyri roky operuje nad červenou planétou, teda pripojila ďalšia sonda.
Udialo sa to v období, ktoré napĺňalo odborníkov obavami. Na Marse zúri celoplanetárna prachová búrka. Vyvinula sa už pred vyše mesiacom z nenápadnej lokálnej búrky nad impaktnou panvou Hellas a s nezmenšenou silou sa udržiava nad celým povrchom Marsu.
Nasledujúce dva mesiace bude sonda vo vyššej atmosfére Marsu, kde bude pomocou „aerobrakingu“ upravovať svoju dráhu. Táto metóda spočíva v brzdení o atmosféru, a keď bude v dôsledku zvýšeného množstva prachu hustejšia a teplejšia než obvykle, môže sa tento proces veľmi skomplikovať.
Teplota na Marse sa v dôsledku „skleníkového efektu“ spôsobeného závojom prachu zvýšila o 30 stupňov (z mínus 50 na mínus 20). (ml)
