
Jana Oborilová.
BRATISLAVA – Modelovaným zápasom s dorastencami Stupavy na 3 x 25 min začínali včera slovenské hádzanárky druhý a posledný deň reprezentačného sústredenia. V bratislavskej hale na Jégého ulici mali byť v akcii aj tri slovenské spojky hrajúce v nemeckej Bundeslige, jedna z nich sa však dianiu na palubovke prizerala len v hľadisku.
Oborilová len v hľadisku
„V pondelok na druhom tréningu som si narazila prsty a jeden aj vykĺbila,“ vysvetľovala spojka HC Lipsko a ukazovala na obviazanú ruku. „Len dúfam, že sa to nedozvie tréner. Bundesliga sa hrá o týždeň a keď si to zatejpujem, hádam na to nepríde. Lebo už sa viac na zraz nedostanem,“ obávala sa 23-ročná Banskobystričanka. Po vlaňajšej premiérovej sezóne, keď Lipsko skončilo v tabuľke hneď za víťazným Lützelindenom, si najlepšia hádzanárka Slovenska 1999 už v meste zvykla. „Aj jazykovo som zdatnejšia a navyše hrávať by tu mal aj môj priateľ, bývalý futbalista Podbrezovej.“
V klube už nie je skúsená Grit Juracková, na jej miesto tréner stavia práve slovenskú reprezentantku. „Odvtedy hrávam pravidelnejšie a hoci som v lete po operácii ľavého členka v príprave takmer netrénovala, darí sa mi.“ Klub je v súčasnosti tretí, naposledy si poradil s Bayerom Leverkusen 31:30. „Ak do konca roku budeme vyhrávať, mali by sme sa udržať vpredu. Po zlom začiatku, keď sme v Dortmunde prehrali o desať, by to mohol byť celkom dobrý výsledok. O titule sa toľko nehovorí, predsa len káder prešiel viacerými zmenami.“
Rýchla adaptácia Vlčkovej
Veselšie je Jane v Lipsku aj vďaka o rok staršej Marcele Vlčkovej. Spojka Dusla Šaľa posilnila nemecký tím na začiatku tejto sezóny a byt dostala poschodie nad Oborilovou. „Chvíľu som si síce na nový život zvykala, ale teraz je to už v pohode. Som adaptabilná,“ smiala sa rodáčka z Prešova, ktorá na krátky rozhovor ochotne pristala. „V Nemecku máme povinnosť venovať sa médiám zakotvenú v zmluve. Niekedy sa to po zápase pretiahne až na dve hodiny. A potom ešte musíme absolvovať večeru so sponzormi. Ale to je tam normálne. Nemci sa v hádzanej vyžívajú, je to pre nich šou,“ vysvetľovala 65-násobná slovenská reprezentantka.
Na reprezentačný zraz veľmi rada prišla. „Len škoda, že je taký krátky. Dva dni na zohratie sú málo. Predsa len sme nová partia, s novou trénerkou i filozofiou,“ dodala Marcela a už sa tešila na cestu na východ republiky, kde už dlhší čas nebola.
Dubajová bojuje so samotou
Najsmutnejšie je za hranicami druhej šalianskej spojke Kataríne Dubajovej. Dvadsaťdvaročnú rodáčku z Bratislavy v lete zlanáril nemecký VFL Oldenburg. „Hrá sa mi dobre, tréner ma pravidelne stavia do základu, ale na samotu som nebola zvyknutá. Je to skúška života a dopriala by som každej žene, nech si to skúsi. Vtedy si človek uvedomí veľa vecí.“ Len ona a Macedónčanka Naumosková zo šiesteho tímu aktuálnej tabuľky popri hádzanej nepracuje. „Aspoň som začala chodiť do školy. Od deviatej rána o pol jednej lúskam nemčinu, potom mám voľno. Samotu potom riešim telefonátmi. Trénujeme len večer. A málo. Veľmi málo,“ posťažovala sa najlepšia slovenská hádzanárka vlaňajška, zvyknutá zo Šale predsa len na väčšie tréningové porcie.
V ostatnom ligovom dueli proti Trieru sa blysla šestnástimi gólmi, z hry však občas má zmiešané pocity. „Nehrávam stabilne na ľavej spojke. Tréner ma občas pošle aj na pravú, na strednej som sa cítila, ako keby som bola prvý raz na palubovke.“
Prvá vážna previerka pod vedením Viery Zaťkovej čaká Slovenky v polovici novembra, v Šali sa na Slovakia cupe stretnú s reprezentáciami Česka, Macedónska, Litvy a Chorvátska. Dubajová: „Pozývam slovenský národ, nech nás príde povzbudiť. Všimla som si, že v poslednom čase zanevrel na hádzanú a to je škoda. Budem mať dobrý pocit, keď nám opäť začnú veriť a držať palce. Dúfam, že ma trénerka na zápasy pozve.“
ŚTARTFOTO – JÁN SÚKUP