Pakistan nechce viac utečencov a Afganci čakajúci na pomoc na strane hranice pod vládou Talibanu sú čoraz zúfalejší. FOTO - REUTERS
e zakričí: „Choďte odtiaľto!“ Výjav, aký popisuje agentúra AP, je dnes bežný.
Tisícky - podľa OSN 15-tisíc - Afgancov čakajú na priepustku z pekla pri priechode Čamán, kadiaľ prechádza jedna z dvoch hlavných ciest spájajúcich Afganistan s Pakistanom. Hranica bola včera zatvorená. Kým vo vnútrozemí Afganistanu pokračuje bombardovanie, k skutočnej ľudskej tragédii dochádza na jeho hraniciach.
Pakistan: Ďalších nezvládneme
Odkedy USA začali bombardovať, Afganci smerujú do Pakistanu po tisícoch. Stráž na oboch stranách hranice v uplynulých dňoch viackrát strieľala, aby splnila príkazy udržať utečencov na afganskej strane. Cez víkend Islamabad pustil dnu asi 5000 ľudí a stovky ďalších sa prešmyklo - no Pakistan vraj nie je schopný prijať viac. Keď včera pohraničníci na chvíľu zdvihli závory, aby pustili asi 200 ľudí, ktorí potrebovali lekársku pomoc, predrala sa s nimi ďalšia stovka Afgancov. Na úniky odpovedá Pakistan deportáciami - v uplynulých dňoch poslal späť asi tisíc ľudí.
Agentúry OSN a humanitárne organizácie sa snažia pomôcť - rozdávajú stany, prikrývky a potraviny. Svetový program výživy (WFP) nedávno doviezol Afgancom za hraničným plotom 20 ton sušienok, múky, oleja a ďalších produktov. Podľa Reuters to stačí pre 5000 ľudí na päť dní. WFP tvrdí, že má v pakistanskom Pešávare a Kvéte jedlo pre 300-tisíc ľudí. Doručiť pomoc je však čoraz ťažšie. „Je stále ťažšie dopraviť pomoc do Afganistanu cez súkromné kanály. Je to len kvapka v oceáne biedy,“ cituje Reuters Oliviera Brasseura z Fondu pre otázky populácie OSN (UNFPA).
Bombardované mestá sa vyľudňujú
OSN hovorí o exode z oblasti Kandaháru, kde bolo v uplynulých dňoch bombardovanie najintenzívnejšie. „Nie je tam ani elektrina, ani jedlo a bomby nám ničia domy,“ hovorí Afganec Rošan Chán. Tí, čo ostali v meste, patria medzi najbiednejších z biednych a nemôžu si dovoliť cestu do Pakistanu, vysvetľuje.
„Z Kandaháru pokračuje masový exodus, mesto je už takmer prázdne,“ hovorí Hasan Ferdus z UNOCHA, Úradu OSN na koordináciu humanitárnej pomoci. „Každého Afganca odkázaného na azyl by mali pustiť do Pakistanu,“ dodáva. Podobná je situácia v Džalalabáde - podľa OSN tam ostalo už len asi 20 percent obyvateľov.
OSN sa pripravuje na najhoršie
Pakistan sa s Talibanom v pondelok údajne dohodol, že Taliban udrží utečencov ďalej od hraníc a dá súhlas na vytvorenie táborov na afganskej strane. Od roku od 1978 sa v Pakistane zhromaždilo dva a pol milióna utečencov z Afganistanu - od 11. septembra ich prišlo ďalších 60-tisíc. Pakistan sa bojí, že sa mu situácia na hraniciach vymkne z rúk, a zaťal sa.
OSN však verí, že sa Islamabad napokon podvolí. Pripravuje sa na prijatie milióna ďalších utečencov, chce stavať nové tábory v Pakistane - jedenásť na severozápade a šesť v Balučistane. „Možno, že to bude po nejakej zásadnej udalosti vnútri Afganistanu - hoci neviem, čo by to malo byť,“ hovorí Fatumáta Kabá, miestna hovorkyňa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Len v posledných týždňoch začal spolupracovať Irán, kde plánuje OSN vytvoriť kapacity na prijatie pol milióna ľudí.
Humanitárnu situáciu by však mohli vojenské výsledky zmeniť aj pozitívne. „Keď budú oblasti na severe bezpečnejšie pre Severnú alianciu, bude jednoduchšie posielať zásielky cez stredoázijské republiky,“ uvažuje Phyllus Oakley, bývalý americký poradca pre otázky obyveľstva a utečencov.
Autor: kl
