Súčasnú protiteroristickú koalíciu spája vojna proti terorizmu, ale rozdeľuje ju názor na budúcnosť Afganistanu. Hlasy zo Spojených štátov a z Ruska sa začínajú po počiatočnom diplomatickom flirtovaní postupne rozchádzať v otázke, kto bude mať v budúcom Afganistane podiel na moci po tom, ako talibanský režim zapadne pušným prachom.

USA a Rusko, Pakistan a India či Irán majú už teraz rozdielny pohľad na budúcu vládu v Kábule. Pakistan chce umiernený Taliban, USA s ním súhlasia. India, Irán a Rusko Taliban nechcú a uprednostňujú multietnickú vládu a Severnú alianciu. Čína zatiaľ čaká v úzadí. Váha vyhlásení európskych spojencov zostáva primeraná ich malému globálnemu významu, ktorý je odrazom nezohratej zahraničnej politiky starého kontinentu.

Moskva a Washington si protirečia

Cez víkend sa v tadžickom Dušanbe ruský prezident Vladimir Putin, minister obrany Sergej Ivanov a šéf spravodajských služieb Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Nikolaj Patrušev stretli s niektorými predstaviteľmi afganskej protitalibanskej opozície. Jeden z generálov Severnej aliancie Muhammad Fahím ruskú stranu podľa AFP ubezpečil, že porážka Talibanu nepredstavuje pre Moskvu hrozbu. Traja najsilnejší predstavitelia Moskvy sa stretli aj s medzinárodne uznávaným afganským prezidentom Burhanuddínom Rabbáním a v spoločnom vyhlásení odmietli účasť „umierneného“ Talibanu v budúcej vláde. Alternatívu, ktorá by v kabinete zastupovala Paštúnov, v Afganistane etnickú väčšinu, neponúkli.

I tak však fakt, že Putin na najvyššej úrovni rokoval s protitalibanskou opozíciou, potvrdzuje obavy Kremľa z narastajúceho vplyvu USA v oblasti. Pre Moskvu ideálne spojenectvo Washingtonu s afganskou opozíciou je zatiaľ - okrem občasného amerického ostreľovania talibanských jednotiek na fronte pred Kábulom - odmeraný a prispôsobený požiadavkám Pakistanu, bez ktorého by americkí Rangers Usámu bin Ládina v Afganistane zrejme nemohli hľadať.

Kto zaplní mocenské vákuum?

Moskva skutkami naznačila, že bude americké vojenské ťaženie v Afganistane podporovať do tej miery, do akej bude mať podiel na moci Severná aliancia. Materiálnou i morálnou podporou severoafganských generálov si chce Kremeľ zrejme zabezpečiť manévrovací priestor v rokovaniach o vytvorení posttalibanského kabinetu. Podobne sa zrejme bude správať aj Teherán, obávajúci sa americkej vojenskej prítomnosti v krajine, ktorá je bránou k bohatým stredoázijským ropným poliam.

Všetky spomínané štáty s krátkou prítomnosťou USA v regióne súhlasia. Dlhší pobyt americkej armády odmietajú. Vedia však, že vlastnými silami bezpečnosť a stabilitu v budúcom Afganistane, v ktorom chaos a násilie iste nebude chýbať, nezabezpečia.

Zdržiavané dobytie Kábulu

Vytváranie dočasnej afganskej vlády by sa malo podľa správ AFP začať už o dva alebo tri týždne. Dočasná vláda by mohla zahŕňať predstaviteľov všetkých náboženských a etnických skupín v krajine a zrejme i umiernené krídlo Talibanu, keďže Paštúni zastúpenie v opozícii okrem kráľa Zahíra - osemdesiatnika - nemajú.

Washington preto na afganského kráľa tlačí, aby sa s vytvorením nového potalibanského kabinetu ponáhľal.

Podľa analytikov, ktorých citujú indické médiá, by sa bombardovanie talibanských jednotiek pred Kábulom nemalo zintenzívniť, pokiaľ takýto kabinet nevznikne. Netrpezlivú Severnú alianciu tak budú USA držať na uzde, aby nezačala predčasný útok na Kábul. Rýchlym dobytím Kábulu by sa Paštúni dostali na okraj diania a zrejme by sa postavili na stranu tvrdého krídla Talibanu.

Potreba zaplnenia mocenského vákua po Talibane sa preto stáva dôležitejšou ako samotné vojenské operácie v Afganistane.