a zrážková daň, ale všetky výnosy boli zdaňované jednotnou sadzbou dane z príjmov právnických (fyzických) osôb zo základu dane.
Ustanovenia zákona o dani z príjmov totiž vytvárajú nesúlad pri zdaňovaní analogických produktov finančného trhu, nie sú koncepčne doriešené a umožňujú daňové arbitráže. V zákone nie sú definované základné pojmy, ktoré by zamedzili situáciám, pri ktorých sú ekonomicky identické finančné operácie zdaňované mnohokrát iným spôsobom (napr. predaj cenného papiera má iný režim zdaňovania ako napríklad splatnosť cenného papiera). Finančné produkty s fixným výnosom (dlhopisy, štátne pokladničné poukážky) alebo operácie s nimi sú zdaňované niekedy kapitálovou daňou, niekedy zrážkovou daňou, niekedy obidvoma a v niektorých prípadoch slúži zrážková daň ako preddavková daň.
Zdaňovanie cenných papierov s fixným výnosom, resp. dlhopisov, je podľa predkladateľov pozmeňovacieho návrhu nesystémové. Kupón dlhopisu je zdaňovaný zrážkovou daňou a kapitálový zisk z neho plynúci je základom dane z príjmu. Takéto zdaňovanie komplikuje účastníkom trhu výpočet presného výnosu do splatnosti dlhopisov, čo je základný indikátor pre aktívne obchodovanie s nimi; zväčšuje spready (cenový rozdiel) medzi nákupom a predajom, čo neumožňuje využívať účastníkom trhu okamžité - spotové operácie a efektívny manažment úrokových sadzieb.
Zdaňovanie dlhopisov nevytvára správny priestor pre sekundárne obchodovanie s dlhopismi, ale zvýhodňuje ich držiteľov. Pre držiteľa dlhopisu je výhodnejšie ho založiť ako predať. Výnos plynúci z dlhopisu nevstupuje do základu dane, ale naopak, platené úroky z prijatého úveru sú daňovým nákladom. Takýmto spôsobom sa vytvára priestor pre daňové arbitráže. Takisto aj kupón z dlhopisu, ktorý je zdaňovaný zrážkovou daňou, sa stáva predmetom daňovej špekulácie, uvádza sa v dôvodovej správe pozmeňovacieho návrhu.
Dlhopisy sa pred výplatou kupónu do zahraničia (najmä do daňových rajov) predávajú, resp. „repujú“ (repo obchod - dohoda o predaji a spätnom odkupe) Takýmto spôsobom prichádza štát o príjmy zo zrážkovej dane, ktorá sa odvádza pri zdroji iba u investorov, ktorí majú daňový domicil na Slovensku alebo nie je s nimi uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Táto operácia sa nazýva „coupon washing“ - pranie kupónov. Odhaduje sa, že štátny rozpočet prichádza na daniach z tohto dôvodu asi o dve miliardy korún. Ešte významnejší výpadok v štátnom rozpočte je spôsobený práve aplikovaním zrážkovej dane namiesto zahrnutia výnosov do základu dane. Zdaňovanie dlhopisov s nulovým kupónom je oblasť, ktorá nie je takisto koncepčne doriešená v zákone. Pri emisii dlhopisov s nulovým kupónom za rôzne trhové ceny nie je jasné, z akého výnosu sa platí zrážková daň.
Obdobný problém rieši zákon pri pokladničných poukážkach: Spôsob, akým sa vyberá zrážková daň pri pokladničných poukážkach, vyvoláva úsmev na tvárach zahraničných odborníkov. Zráž-ková daň, ktorá sa vyberá pri zdroji v deň emisie, zvyšuje cenu peňazí na trhu a deformuje obchodovanie s najlikvidnejším inštrumentom finančného trhu.
Aj pri pokladničných poukážkach sa používa coupon washing, ale opačným spôsobom. To znamená, že prostredníctvom zahraničného investora sa nakúpi pokladničná poukážka v deň emisie a okamžite je prevedená na domáci subjekt. Z toho vyplýva, že zrážková daň u právnických osôb nespĺňa svoju primárnu úlohu - kontinuálny nárast príjmov do štátneho rozpočtu, ale deformuje cenu peňazí na peňažnom trhu a zároveň podporuje tzv. coupon washing. Takýmito ustanoveniami sa znižujú príjmy štátneho rozpočtu a blokuje sa priestor na tvorbu daňových zvýhodnení na finančnom trhu.
Identické produkty by mali mať jednotný režim zdaňovania, pretože iný spôsob ich zdaňovania vytvára priestor na manipulovanie trhovej ceny, nižšiu likviditu a komplikovanejšiu administratívu. Navrhuje sa aplikovať ideálnejší model zdaňovania, ktorý podporuje aktívne obchodovanie na kapitálovom trhu, pri ktorom všetky finančné produkty, najmä s fixným výnosom, majú rovnakú úroveň zdaňovania. (r)
