Na Slovensku politici hovoria, že si tiež želajú ženskú konkurenciu, ale sú to spravidla len slová. Peter Magvaši, predseda koordinačného výboru pre problematiku žien, zvolal predstaviteľov parlamentných strán k tejto téme po prvýkrát až minulý týždeň.

Prakticky ho k tomu dotlačili mimovládne organizácie, ktoré chceli presadiť vyšší počet žien na kandidátkach už v decembrových regionálnych voľbách.

Odvčera zasadá v Bratislave aj Výbor pre rovnosť šancí žien a mužov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Podpredsedníčka výboru, Portugalčanka Manuela Agviarová hovorí, že politické strany pôsobia často ako „exkluzívne politické kluby pre mužov“. Muži majú podľa nej trend podporovať svojich priateľov a spojencov, medzi ktorými ženy väčšinou nebývajú. Preto „je dôležité, aby boli ženy tiež takou skupinou a podporovali sa na základe rovnakej logiky“.

V zahraničí hľadajú nové spôsoby, ako pomôcť vývoju v prospech žien.

Vlani vo Francúzsku zaviedli povinné kvóty počtu žien v zastupiteľských orgánoch. Nemecko sa rozhodlo pre zipsový systém, čiže zloženie politických kandidátok systémom pravidelného striedania mužov a žien na zvoliteľných miestach. Belgicko zaviedlo zákon, že v zákonodarnom zbore nesmie mať jedno pohlavie vyššie zastúpenie ako dve tretiny.

Severské štáty nedávno zákonné kvóty zrušili, lebo pre politické strany po desaťročiach cieleného pôsobenia a verejných diskusií už účasť žien-kandidátok vo voľbách nie je problém. V Škandinávii funguje aj osobitný ombudsman pre rovnosť šancí.