BRATISLAVA – Muž, ktorý z pošty v Dražkovciach pri Martine poslal do Trnavy obálku s bielym práškom, možno nebude obvinený. Vyšetrovateľ síce už začal trestné stíhanie vo veci šírenia poplašnej správy, ale podozrivého 33-ročného Martinčana zatiaľ neobvinil. Dôvodom je, že posielanie prášku poštou nemožno kvalifikovať ako trestný čin.

Bin Ládin z Martina

„Vyšetrovateľ skúma pohnútky podozrivého, jeho úmysel a ďalšie dôležité okolnosti prípadu,“ povedal riaditeľ Okresného úradu vyšetrovania v Trnave Jozef Sunega. Pripustil, že muž ešte môže byť obvinený a potrestaný.

V dôsledku nevydareného „žartu“ je v nemocnici na pozorovaní pracovníčka pošty, ktorá sa prášku dotýkala. Práve poštári pomohli pri identifikovaní odosielateľa, ktorý sa na zadnej strane obálky podpísal ako „bin Ládin z Afganistanu“.

Zložité dokazovanie

Dokazovanie, že páchateľ mal naozaj v úmysle vystrašiť obyvateľstvo a dopustil sa tak šírenia poplašnej správy, môže byť zložité. Trestný zákon nehovorí o žiadnej konkrétnej forme, akou sa môže poplašná správa šíriť. Jediné, čo zákon definuje, je, že takáto správa vyvolá vážne znepokojenie aspoň časti obyvateľstva. Páchateľ môže ísť podľa následkov do väzenia na jeden až osem rokov. Človek, ktorý takýto poplach spôsobil, platí aj výdavky spojené s policajným výjazdom alebo skúmaním rôznej vzorky. Toto zrejme čaká aj „bin Ládina“ z Martina.

Páchateľ, ktorý by naozaj použil antrax alebo nastražil bombu, sa zároveň dopúšťa trestného činu všeobecného ohrozenia. Za úmyselnú formu až výnimočný trest, 15 až 20 rokov alebo doživotie. Za všeobecné ohrozenie spôsobené nedbanlivosťou hrozí 3 až 10 rokov. Nedbanlivosť zahŕňa nielen spôsobenie, ale aj zvýšenie nebezpečenstva alebo sťaženie jeho odvrátenia.

Ohlásiť? Neohlásiť?

V zložitej situácii sú tiež ľudia, ktorí preberú výhražný telefonát alebo list. Môže sa stať, že si osoba, napríklad riaditeľ školy, vypočuje výhražný telefonát, a povie si, že ide o žart a nebude ho brať do úvahy. Pokiaľ by sa naozaj nič nestalo a išlo by len o poplach, riaditeľa za neoznámenie trestného činu nemôže nikto stíhať. Ušetrilo by sa na policajnom výjazde a vyučovanie by pokračovalo ďalej.

Môže sa však stať, že škola naozaj vybuchne. Jaroslav Ivor, ktorý prednáša trestné právo na Akadémii policajného zboru, tvrdí, že aj v takomto prípade ide o trestný čin všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti: „Zo všeobecnej zodpovednosti tohto človeka vyplýva, ako s takouto správou naloží.“ Každý takýto prípad by sa však posudzoval individuálne.

Ivor tvrdí, že najmä v posledných rokoch sa polícii darilo odhaľovať páchateľov šírenia poplašnej správy: „Pomohla najmä, teraz veľmi úspešná, fonoskopická expertíza.“ Ide o porovnávanie hlasovej nahrávky a hlasu podozrivej osoby. Takýto dôkaz je uznaný aj na súde. Najčastejšia forma plašenia je práve telefonická, na druhom mieste sú listové zásielky.

(mož, tasr)