Výchova a vzdelávanie rómskych detí nie je novým problémom, v poslednom období je však vypuklejší aj vinou zhoršujúcich sa ekonomických podmienok. Odborníci tvrdia, že spoločnosť musí tejto otázke venovať zvýšenú pozornosť, lebo výchova a vzdelávanie Rómov je kľúčom k riešeniu ich problémov, ale aj problémov spoločnosti s Rómami.

Podľa výskumov sú rómske deti v škole často neúspešné, pretože nevedia dobre po slovensky. Pritom len malá časť učiteľov, ktorí s týmito deťmi pracujú, ovláda aspoň čiastočne rómsky jazyk. Ako ďalší zdroj problémov uvádzali učitelia v prieskumoch najčastejšie povahové vlastnosti detí (živosť a nedisciplinovanosť), mnohí si tiež myslia, že rómske deti sú mentálne menej zdatné - ťažšie sa učia, majú horšiu pamäť a nevedia sa dostatočne sústrediť na vyučovanie. Situáciu zhoršuje aj zlá komunikácia medzi rodičmi a pedagógmi a fakt, že školská dochádzka týchto detí je často veľmi slabá.

„Malí Rómovia chodia do školy radi, ale majú trošku iný pohľad na svet ako my,“ hovorí etnografka Jana Belišová. „Keď sa deväťročné dievčatko naučilo písať a čítať, prestalo do školy chodiť, lebo malo pocit, že to mu stačí. A začalo sa starať o sestrine deti.“

Rómske deti si často myslia, že škola im je nanič - vidia, že ich súrodenci alebo rodičia, ktorí do školy chodili, sú bez práce a bez peňazí. „Stáva sa, že učiteľ hneď v prvý deň posadí rómske dieťa do poslednej lavice a ostatné deti s ním nekomunikujú. Ono príde domov s plačom a nechce sa do školy vrátiť. Je to začarovaný kruh,“ hovorí Viliam Zeman z kancelárie splnomocnenca pre problémy menšín. „Na prekonanie týchto problémov treba veľa trpezlivosti a tvorivosti a ja si vážim tých, ktorí majú záujem Rómom pomáhať.“

Aj podľa prieskumov je dôležitým prvkom postoj učiteľa - ak si učiteľ myslí, že rómske deti sú neprispôsobivé alebo mentálne zaostalé a nedá sa s tým nič robiť a takto k nim bude pristupovať, nemôže dosiahnuť dobré výsledky.

Okrem toho sú odborníci presvedčení, že malí Rómovia sa potrebujú v škole aklimatizovať. Preto sa už v roku 1995 na ministerstve školstva schválilo experimentálne zavedenie prípravných ročníkov pre deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia a od roku 1996 sa v regiónoch Slovenska zriaďovali pre 6-ročné deti triedy, v ktorých sa na prekonanie bariéry používal ako pomocný aj rómsky jazyk. U nás aj v zahraničí sa tiež ukázalo, že učiteľovi môže veľmi pomôcť rómsky asistent. „Úlohou asistenta je pomáhať deťom s úlohami a sprostredkovať kontakt medzi učiteľom a rodičmi,“ hovorí Zeman. „V Čechách to už vyskúšali a funguje to. U nás takto pracuje napríklad nadácia Škola dokorán a niekde sa používajú ako alternatíva aj rómske šlabikáre alebo čítanky.“ MONA GÁLIKOVÁ