„Učitelia, starostovia obcí i rodičia sú za to, aby malotriedky na dedinách ostali. Deti tu vyrastajú v pokoji, prídu ráno na ôsmu do školy a nemusia sa tlačiť v autobuse. Väčšinou na malotriedkach nemáme zvončeky, čiže keď je treba, odučíme si hodinu, koľko potrebujeme, päť minút hore dole. Nikto na žiakov nekričí, nikto ich nenaháňa. Len je to náročné pre učiteľa,“ popisuje život v malotriednych školách Tatiana Klobušická, predsedníčka Celoslovenského združenia pedagógov malotriednych základných škôl, a učiteľka na malotriednej základnej škole v obci Veľká Hradná.
Škôl s malým počtom žiakov v triedach je na Slovensku až tretina. Mnohé z nich spájajú viac ročníkov do jednej triedy. Učiteľská práca v zmiešaných triedach je náročná, pretože učitelia musia počas jednej hodiny odučiť dve učivá a rovnomerne zapájať obe skupiny žiakov do samostatnej práce i práce s učiteľom.
„Za jednu hodinu musíme viackrát vystriedať priamu a samostatnú prácu s deťmi. To sa robí asi dva-trikrát za hodinu, keď však máte v triede prvákov s druhákmi, musíte to urobiť aj päť či sedemkrát. Oni totiž ešte nevydržia dlho robiť samostatne,“ hovorí T. Klobušická.
Podľa skúseností učiteľov v malotriedkach je najlepšie spájať prvý ročník s tretím, a druhý so štvrtým. Tretiaci sú už totiž samostatnejší.
Existujú školy, ktoré spájajú aj tri, niekde až štyri ročníky do jednej triedy. Vtedy sa po dohode s rodičmi môže používať tzv. posunuté vyučovanie - tretiaci prídu do školy už o ôsmej, prváci a druháci až na deviatu.
Tatiana Klobušická je k budúcnosti malotriedok trochu skeptická. „Priradiť nás pod veľké školy nie je dobré riešenie. Ak bude mať veľká škola málo peňazí, kde bude chcieť ušetriť? Na malej. A keď prejdeme pod obce, možno na nás starostovia nebudú mať dostatok peňazí.“
Členovia Celosloveského združenia malotriednych základných škôl sú za to, aby prevádzkové náklady za školy prešli pod obce a učitelia zostali zamestnancami okresných úradov odborov školstva.
V malých obciach, ktoré majú väčšinou len jedny potraviny, krčmu a kostol, malotriedky často tvoria život v obci. „Keď takúto školu zrušia, dedina bude ako mŕtva, celé doobedie tu bude ticho. Keď sú tu deti, dedina žije. Máme na námestí výstavku prác, chodíme do kultúrneho domu vystupovať babičkám, mamičkám na deň matiek. Deti behajú po dedine, je ich počuť. Ak budú chodiť do spádovej školy, už sem nikto nepríde, nik nebude vystupovať. Ak raz zrušia malotriedku, už ju nikdy neotvoria.“
SOŇA REBROVÁ
