ziskom, keď v nedeľňajšom stretnutí momentálne najúspešnejší slovenský tím Považskú Bystricu deklasovali 41:17. K tomu v minulej sezóne pridal tím zo severnej Moravy premiérovú účasť v základnej skupine Ligy majstrov, ktorú si v nadchádzajúcich týždňoch zopakuje. V kvalifikácii nemal s litovským Granitasom Kaunas (32:20 a 23:20) ani v druhom kole so švajčiarskym St. Gallenom (38:27 a 36:25) žiadne problémy.
Čím si vysvetľujete skutočnosť, že sa vám v Karvinej tak darí?
„Našiel som tu vhodné prostredie. Môžem pracovať v štýle vysokých nárokov, čo je fantastické. Moje požiadavky síce počúvali aj v bratislavskom ŠKP, Topoľčanoch, Trnave, Zlíne i v reprezentácii, kde som pôsobil, ale s tunajšími hráčmi i ľuďmi je to naozaj ideálna spolupráca. A prináša výsledky. Po ktorých si môžem klásť stále vyššie ciele. Cítim sa tu vynikajúco a som na svoje mužstvo pyšný.“
Ako sa od vášho príchodu zmenila klíma okolo hádzanej v meste?
„Hala pre dvetisíc divákov je pravidelne prepchatá. Keď som sem prišiel, presne 9. 9. 1999, tak klub nemal permanentkárov, teraz ich pred začiatkom sezóny získal 500.“
Môžu za to výsledky alebo aj hra?
„Oboje. Presadil som zmenu z obrannej hry na útočnú, čo sa divákom páči a zároveň je európskym trendom. Od čias, čo som tu, málokedy dáme pod tridsať gólov. Tridsať sme vlani dokázali doma aj najlepšiemu tímu Európy, španielskemu víťazovi Ligy majstrov Portlandu San Antonio, a hoci sme dostali o tri viac, všetci v hale boli spokojní. Nie sme už dnes tímom, ktorý hrá na istotu. V každom zápase sa snažíme o maximum. Proti švajčiarskemu St. Gallenu, nabitému reprezentantmi, sme doma v kvalifikácii Ligy majstrov vyhrali o jedenásť a diváci možno v podvedomí čakali, že si v odvete budeme len udržiavať náskok. No aj u súpera sme vyhrali o jedenásť a plné dva autobusy fanúšikov, ktorí s nami merali cestu, boli veľmi spokojní.“
V nadchádzajúcej skupine Ligy majstrov vás čaká španielsky Ademar Leon, slovinský veľkoklub Lasko Celje a CSKA Moskva. S akými ambíciami do zápasov nastúpite?
„Pôvodne sme chceli z nej postúpiť, ale dostali sme takých ťažkých súperov, že sme zrušili koncepciu. Pokúsime sa byť všetkým dôstojným súperom, veď Celje má ročný rozpočet 9 miliónov mariek, čo sme mali my pred tromi rokmi v korunách. Teraz je už predsa len o niečo vyšší. Ale o svoju šancu budeme bojovať.“
Slovenské tímy sa snažia vyrovnať českým, Karvinej akoby sa to však netýkalo. Nemá s nimi žiadne problémy, nedeľňajší 24-gólový debakel Považanov trochu degraduje doterajšie výkony lídra Východnej divízie. Ako sa ako Slovák pozeráte na naše družstvá v súťaži?
„HIL-ka trápiacej sa slovenskej hádzanej veľmi pomohla. Tá už takmer zanikala, no vďaka novej súťaži slovenské tímy ohromne napredujú. Má dobrých trénerov, v Bratislave, Považskej Bystrici či Nových Zámkov, ale málo kvalitných jednotlivcov. Moderná hádzaná, akú u nás predvádzala Považská, potom nestačí. Musí to byť symbióza medzi kvalitou hráčou a kvalitou hry. Slovensko má jednoducho málo dobrých hráčov a ak sa nejakí nájdu, odídu do zahraničia. O jedného z nich, Martina Vala, sme mali záujem aj my, už sme ho takmer mali v hrsti, ale predbehol nás nemecký Schütterwald. Je mi to veľmi ľúto, je to hráč, ktorý má moje myslenie.“
Napriek spokojnosti v Karvinej, máte ďalšie trénerské méty?
„Samozrejme, láka ma nemecká Bundesliga. Oveľa viac ako nejaké údržbárske zarábanie v Ázii.“
RASTISLAV HRÍBIK
