
FOTO – ARCHÍV P. JACKOVIČA
VYSOKÉ TATRY – V uplynulých dňoch zaznamenalo slovenské horolezectvo mimoriadny úspech. O zápis do histórie sa postarala dvojica Pavol Jackovič z Popradu a Jozef Skokan z Lučivnej, ktorí ako prví Slováci vôbec zdolali stenu zvanú Strecha sveta.
Skalnatý previs s obtiažnosťou označovanou v medzinárodnej stupnici ako 6+A4,e sa nachádza v talianskych Dolomitoch. „Nejde ani tak veľmi o náročnosť cesty na vrchol, ako práve o skalnatý previs, ktorý je vôbec najnáročnejšou horolezeckou prekážkou svojho druhu na svete,“ konštatoval J. Skokan. Cesta nahor trvala slovenským horolezcom dva dni, technicky mimoriadne náročný výstup prekonali po 16 hodinách strávených v skale. „O jeho zdolanie sme sa pokúsili už vlani. Lenže pre zdravotné problémy, ktoré som musel prekonávať, sa nám to vtedy nepodarilo,“ uviedol.
Severnú stenu Cima Ovest v oblasti Tre Cime di Lavaredo pokoril prvý horolezec pred niečo vyše tridsiatimi rokmi. „Cez 50-metrový previs sa lezci dostávajú len veľmi zriedkavo. Ani si nespomínam, kedy sa to naposledy niekomu podarilo,“ povedal nám P. Jackovič. Ako zdôraznil, ak by sa naši horolezci ocitli počas lezenia v previse vo vážnych problémoch, nebolo by im prakticky pomoci. Zhora, zdola a ani zo vzduchu by sa k nim nik nedostal. Strecha sveta je totiž od steny vzdialená minimálne 30 metrov. Samotná Cima Ovest je vysoká zhruba 550 metrov. Náročnosť výstupu komplikuje tiež skutočnosť, že nahor sa lezie iba po nitoch a cesta k previsu je podľa slov horolezcov mimoriadne „rozbitá“. „Samotný previs je už v podstatne lepšom stave. Lenže na to, aby horolezec doňho naliezol, je potrebná značná dávka drzosti. Jeho prekonanie sa nedá porovnať s ničím, čo sme spolu doteraz liezli,“ konštatoval J. Skokan. „Po technickej a psychickej stránke je to skutočne náš najnáročnejší výstup,“ pridupľoval P. Jackovič.
Obaja slovenskí horolezci sa tiež zhodli na tom, že mali obrovské šťastie na počasie. Údajne, kým dorazili do Talianska, sprevádzali ich výdatné dažde. V Dolomitoch ich však privítalo neskoré babie leto, i keď vrchná časť hory bola už miestami zľadovatelá a sčasti i zasnežená. To im však príliš neprekážalo, pretože väčšinu roka sú zvyknutí liezť práve v zimných podmienkach Vysokých Tatier.
RÓBERT JURIŠ