Kedysi sa na Slovensku rodilo toľko detí, že počty žiakov v triedach prekračovali aj štyri desiatky. Učiť v preplnených triedach bolo veľmi náročné, uplatňovať individuálny prístup k žiakom takmer nemožné. Počty žiakov sa však najmä „vďaka“ klesajúcej pôrodnosti stále znižujú. V priebehu posledných desiatich rokov je prvákov o sedem percent menej, do roku 2006 ubudne ďalších skoro devätnásť percent.
Počty žiakov v triede sú presne stanovené
Hoci sa zdá, že s klesajúcim počtom žiakov by mal klesať i počet škôl, opak je pravdou - od roku 1989 vzrástol o päť percent. Dôvodom bolo najmä zakladanie nových druhov škôl - cirkevných a súkromných.
Zvýšil sa i počet tried (o päť percent) a učiteľov (o 16 percent). A tak sa postupne začal upravovať počet žiakov v triedach smerom k nižším číslam.
Smernica ministerstva školstva presne stanovuje, koľko môže byť žiakov v triedach na základnej škole - v prvom ročníku najviac 29 žiakov, v druhom až deviatom ročníku maximálne 34 a minimálne 15 žiakov. Triedy, v ktorých sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa, môžu mať najviac 24 žiakov.
Malotriedky už budú aj na druhom stupni
Nižší počet žiakov môže odsúhlasiť len zriaďovateľ na základe žiadosti riaditeľa školy. Takýchto výnimiek je v poslednom čase čoraz viac. Počet škôl s nízkym počtom žiakov, (tzv. malotriedok) sa v súvislosti s klesajúcou pôrodnosťou zvyšuje. V minulom školskom roku ich bolo 921, čo je viac ako 35 percent základných škôl na Slovensku, z toho bolo dokonca 247 len jednotriednych.
Podľa Viery Rosinovej z odboru základných škôl ministerstva školstva sa ukazuje, „že už budú malotriedne školy aj na druhom stupni školy“.
Malotriedky sú síce výhodné pre žiakov, lebo sa im učiteľ môže venovať aj individuálne, pre rozpočet školstva však nevýhodnejšie. V zásade totiž platí pravidlo, že čím je v triede viac žiakov, tým sú náklady na žiaka menšie, a naopak. Náklady na jedného žiaka sa môžu v dvoch školách (aj v tom istom okrese či meste) líšiť aj o niekoľko desiatok tisíc korún ročne.
Zavrieť malotriedku je ťažké
„Financovanie malotriedok je náročnejšie, pretože aj ony musia mať riaditeľku, zástupkyňu, kuchárku, školníka, upratovačku, rovnako ako plnoorganizovaná škola,“ vysvetľuje V. Rosinová. „Treba však povedať, že význam malotriedok pre deti, ktoré nemusia denne dochádzať do iného mesta, sa nedá vyvážiť peniazmi. Nie je dobré, ak sa šetrí za každú cenu.“
V rámci prebiehajúcej racionalizácie sa navrhlo niektoré školy zlúčiť alebo úplne zrušiť. K prvému septembru minulého roku bolo zo siete vyradených 69 základných škôl, pričom sa ušetrilo viac ako 120 miliónov korún. V tomto školskom roku sa vyradilo ďalších 59.
„Zavrieť malotriedku je háklivá vec,“ povedal pre SME vedúci odboru školstva vo Veľkom Krtíši Ján Boroš. „Je tu problém s dochádzkou - z malých obcí chodí väčšinou jeden autobus ráno a jeden poobede a keby ho deti zmeškali, nemali by sa ako dostať domov. Druhá vec, niekde sú školy jedinou kultúrnou ustanovizňou v obci. Väčšinou sa ich snažia starostovia obcí udržať tak, že sa podieľajú na ich financovaní. Prispievajú na prevádzku, na údržbu.“
Počty žiakov sa budú znižovať
Vylúčiť základnú školu zo siete môže len okresný alebo krajský úrad, nie ministerstvo školstva. Keďže obce si chcú malotriedky väčšinou ponechať, riešia to tak, že sa podieľajú na ich spolufinancovaní. V budúcom roku, keď školy prejdú pod správu obce, budú si riešiť problémy s malým počtom žiakov v triedach či vysokými nákladmi obce samotné.
Počty žiakov v triedach sa budú i naďalej znižovať - na základe štatistických údajov Ústavu informácií a prognóz v školstve sa predpokladá, že v roku 2015 bude základné školy v Slovenskej republike navštevovať takmer o tridsať percent žiakov menej ako v roku 1999. Takýto demografický vývoj bude vytvárať tlak na ďalšie zmeny v sieti základných škôl. SOŇA REBROVÁ
