BERLÍN - Po víkendových komunálnych voľbách v Berlíne sa k moci v hlavnom meste Nemecka po prvý raz po 27 rokoch dostala ľavica. Najsilnejšou stranou sa stala Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) (29,7 percenta), za ňou skončila dosiaľ najsilnejšia Kresťanskodemokratická únia (CDU) s 23,7 percenta hlasov. Len o niečo horšie s 22,6 percenta hlasov skončila postkomunistická Strana demokratického socializmu (PDS), nástupca východonemeckých komunistov. Po nej nasledujú nemeckí liberáli (FDP) a Zelení.
Kým berlínska SPD celkom nevylučuje koalície s postkomunistami - proti tomuto scenáru sa ostro búria ostatné strany. Svoj odpor proti tomu včera jemne naznačil aj kancelár Gerhard Schröder. Podľa neho by mala berlínska SPD najskôr rokovať so Zelenými a liberálmi (FDP), napriek tomu, že by jej koalícia s postkomunistami zaisťovala spoľahlivejšiu väčšinu. Upozornil, že podľa prieskumov je väčšina stúpencov sociálnych demokratov proti koalícii s nástupcom východonemeckých komunistov.
Koalícia SPD so Zelenými a FDP by pre kancelára Schrödera znamenala potvrdenie jeho celoštátnej koalície s malou ekologickou stranou ministra zahraničných vecí Joschku Fischera pred parlamentnými voľbami na jeseň 2002. Nemeckí politici sa obávajú vzostupu PDS - strany, ktorá sa ostro stavia proti americkým náletom v Afganistane. Vo východnej časti Berlína, bývalej metropoly Nemeckej demokratickej republiky, volilo PDS na čele s Gregorom Gysim 48 percent hlasujúcich. Prekvapivo mali postkomunisti takmer sedempercentnú podporu i v západnej časti mesta.
Predčasné voľby v Berlíne si na jar vyžiadal rozpad desaťročnej širokej koalície CDU a SPD. Jej pád spôsobila finančná aféra šéfa regionálnych poslancov CDU Klausa Landowského a kríza v krajinskej banke Bankgesellschaft. (čtk)
