
Prezident Bush kladie ruku okolo Putinových ramien na konci spoločnej tlačovej konferencie v šanghajskom hoteli Ritz Carlton. FOTO - TASR/AP
Jedenásty september zastihol bývalé dve svetové veľmoci - USA a Rusko - v stave taktického vyčkávania a vzájomného oťukávania sa nových prezidentov. Vladimir Putin i George W. Bush začali svoje funkčné obdobia na prahu nového milénia a s veľkou šancou zbaviť vzájomné vzťahy závažia minulosti.
Rozjazd síce nebol najhladší - mnohé kritické slová na adresu Moskvy v predvolebnej kampani republikána Busha nasledovala séria nepríjemných incidentov - špiónske historky, spor o Irán, slobodu médií v Rusku, atď. Trvalo pol roka, kým sa obaja muži zišli osobne. V slovinskej Ľubľane údajne vypukli osobné sympatie. Bush a Putin tam povedali minimálne jednu dôležitú vec - že treba urobiť definitívnu bodku za studenou vojnou.
Rusko je k USA viac než zdvorilé
Keď zaútočili štyri lietadlá s teroristami na New York a Washington, medzi Amerikou pomaly kulminoval spor o protiraketovú obranu. Bushom dôrazne presadzovaný projekt NMD - kolektívneho protiraketového dáždnika proti tzv. darebáckym štátom vlastniacim jadrové rakety Rusko kritizovalo ako porušenie zmluvy o zákaze šírenia protiraketovej obrany, tzv. ABM z roku 1972. V spore šermovala Moskva Washingtonu rôznymi kartami - od nesúhlasu s rozširovaním NATO cez preťahovanie pre NMD málo zapálených západoeurópskych spojencov až po bližšie neurčené vojensko-bezpečnostné dôsledky. Krátko pred 11. septembrom USA oznámili, že v prípade ruského nesúhlasu ABM jednostranne vypovedajú.
Posledné stretnutie Bush-Putin v čínskom Šanghaji však už prebehlo v úplne inej atmosfére. Svetový boj proti terorizmu vrhol bývalých súperov doslova na jednu loď. Po prvý raz v moderných dejinách Rusko neodpovedalo na stav vojenskej pohotovosti v USA rovnako. Putin dokonca zrušil vojenské manévre v krajine, aby nekomplikoval situáciu.
Rusko sa dnes správa k USA ako Británia či Kanada - má svoje limity, ale v ochote pomôcť ide ďalej, než je zdvorilé. Má, samozrejme, svoje vlastné zámery a svoj vlastný problém terorizmu - dnes, bohužiaľ, úplne stotožňovaný s pôvodným čečenským bojom za nezávislosť (Bush v Šanghaji rozdiel medzi terorizmom a legitímnymi politickými ašpiráciami v spojitosti s Kaukazom spomenul, ale všeobecne a bez predošlej americkej prísnosti).
Zblíženie USA a Ruska na báze spoločného nepriateľa sa môže napokon stať objektívnym a vzájomne výhodným faktom. Teda zblížením skutočným. Rusko a USA už neženú na ostrie noža spor o ABM, ale „hľadajú cesty, ako by predišli jednostrannému odstúpeniu Washingtonu“ od zmluvy, ako sa včera vyjadril šéf americkej diplomacie Colin Powell. Šanghajské prekvapenie sa síce nekonalo a nijaká zázračná dohoda sa nevynorila. Rysuje sa však už akési kompromisné riešenie týkajúce sa zvýšenia počtu amerických testov protiraketovej obrany výmenou za výrazné zníženie počtu balistických útočných rakiet na oboch stranách - z dnešných 7000 a 6000 možno až na Putinom navrhovaných 1500.
USA už netlačí čas
Washington už zrazu netlačí na čas. Pôvodne sa očakávalo, že USA vypovedia ABM v novembri, aby splnili polročnú výpovednú lehotu zmluvy. V apríli totiž plánovali výstavbu skúšobného zariadenia NMD na Aljaške. Dnes naraz nehovoria o čase - len o tom, že na summite Bush-Putin v novembri sa bude v práci na dohode pokračovať a možno aj po ňom.
Ameriku a Rusko zbližuje hrozba, ktorá však dnes spája do jedného klubu kdekoho. Až ďalšie mesiace ukážu, či nevznikne medzi Bushom a Putinom nový problém - napríklad z dlhodobejšej prítomnosti U.S. Army v strednej a južnej Ázii, alebo prípadného útoku USA na inú arabskú krajinu spojenú s terorizmom, napríklad Irak. Momentálne sa však zdá, že ruský strach z americkej svetovej hegemónie sa vytratil.