Protiteroristickú ofenzívu vo Francúzsku podporujú dve tretiny obyvateľov. Tento údaj je porovnateľný s obdobím, keď sa v Juhoslávii v roku 1999 začínal zásah NATO v čase kosovskej krízy. Treba však rozlišovať - francúzske áno je o trochu slabšie a roztrieštenejšie ako áno v Spojených štátoch, vo Veľkej Británii či v Nemecku.
Len 55 percent obyvateľov podporuje výraznejšie zapojenie krajiny do konfliktu. Dobre si pamätajú sériu atentátov, ktorým boli vystavení v poslednom desaťročí.
Francúzi sa necítia ohrození - len 46 percent z nich sa obáva o svoje bezpečie, na rozdiel od 80 percent Američanov.
Ľavica s útokmi súhlasí, no nie veľmi výrazne. S touto umiernenou pozíciou súhlasí aj väčšina ľavicovo orientovaných voličov, ktorí považujú americké útoky za neprimerané. Pravicová opozícia, naopak, neváha hovoriť o „primeranej odpovedi“ - čo podporuje 63 percent jej voličov.
Rozdiel medzi pacifisticky orientovanou ľavicou a odhodlanejšou pravicou odráža kakofóniu francúzskej politickej scény, ktorá nedokáže zaujať jasné stanovisko. Prezidentské voľby už pomaly klopú na dvere a afganský konflikt prihráva dvom hlavným kandidátom: predsedovi vlády Lionelovi Jospinovi a prezidentovi Jacquesovi Chiracovi.
Autor: ROMAN KRAKOVSKÝ, Paríž pre SME
