
Nemecký minister obrany Rudolf Scharping počas vojenského cvičenia - európska verejnosť je zatiaľ naladená na vojnovú nôtu. FOTO - REUTERS
Politici sa pustili s Usámom bin Ládinom do boja. Saudskoarabský terorista získal bezvýhradne srdcia a mysle svojich fanatických nasledovateľov.
Politici západných demokracií sa s porovnateľnou naliehavosťou snažia získať verejnosť pre vojnu proti terorizmu. Demokratická spoločnosť je však na jednoznačné víťazstvá príliš slobodným spoločenstvom.
Ťažká úloha ľavice
Ide skôr o to, aby bolo odporcov vojny čo najmenej minimalizovať, a to sa zatiaľ darí. Väčšina ľudí ofenzívu proti teroristom podporuje. Platí to o najvýznamnejších európskych krajinách - Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku. Medzi obyvateľmi Európskej únie aj v kandidátskych štátoch zatiaľ panuje presvedčenie, že boj s terorizmom sa uberá správnym smerom.
S akciami pozemných jednotiek prišli už aj prvé obete na strane spojencov. Nasadenie britských špeciálnych jednotiek v Afganistane je veľmi pravdepodobné, vylúčiť sa pritom nedá ani prítomnosť špecialistov z ďalších členských krajín NATO. Ako prijme verejnosť usadená v teple domácností správy, že kdesi v afganských horách budú zomierať „naši chlapci“? Na rad prídu silné emócie.
Vojenskú akciu musia pred verejnosťou obhajovať ľavicové vlády - platí to o Francúzsku, Nemecku aj Británii. To nie je pre ľavicu najpríjemnejšie. „Táto vojna je úplne iná ako predchádzajúce. Tie sa odohrávali kdesi ďaleko a neboli v priamom televíznom prenose, ako to bolo pri útoku na budovu WTC v New Yorku. Či už sú politici z ľavice či pravice, ten útok bol taký hrozný, že ľudí zjednotil naprieč celým politickým spektrom,“ povedal pre SME Nick Sparrow z britskej agentúry na prieskum verejnej mienky ICM.
S predlžovaním konfliktu bude šéfom európskych vlád čoraz ťažšie.
„Ak by nás mala situácia zatiahnuť do víru udalostí, ktoré by sme považovali za nežiaduce a proti našej vôli, nedovolím, aby sa tak stalo,“ naznačil ešte 10. októbra v Senáte francúzsky predseda vlády Lionel Jospin únikovú cestu.
Veľké riziká
Od bombardovania Afganistanu, ktoré si vyžiadalo aj ľudské obete, sa hlasnejšie prejavujú mierové hnutia aj moslimovia žijúci na starom kontinente. Tí nesúhlasia s vojnou ako riešením.
Ich hlas bude pravdepodobne silnieť, ak sa do začiatku zimy v Afganistane nepodarí dobyť Kábul. So zimou sa vojenské akcie možno pribrzdia. Celkom určite sa v zničenom Afganistane začne veľká humanitárna kríza.
To môže mať devastujúci vplyv nielen na zatiaľ pomerne stabilné verejné mienky v európskych štátoch, ale aj na celú protiteroristickú koalíciu.