Podkrovie je v poslednom čase veľmi vyhľadávanou formou bývania. Či ide o nadstavbu, alebo novostavbu, priestory pod strechou spĺňajú túžbu po individuálnom stvárnení bývania. Obytný priestor ako keby získal vďaka zošikmeným stenám novú dimenziu. V neposlednej miere toto pohodlie závisí aj od umiestnenia, počtu a tvaru strešných okien. Ich použitie má v porovnaní s vikiermi svoje výhody i nevýhody. Za výhodu môžeme považovať lepšie presvetlenie, keďže svetlo vďaka sklonu strechy dopadá na celú plochu strešných okien.
Vletných mesiacoch sa to však môže zmeniť, vtedy nastupuje potreba zatienenia pred rozžeraveným slnkom. Na výber máte nespočetné možnosti a varianty.
K nepríjemnostiam, hlavne v zimných mesiacoch, môže patriť nežiaduca kondenzácia vody na okenných tabuliach. Najlepším spôsobom, ako sa jej vyhnúť, je správne umiestnenie vykurovacích telies (optimálne je umiestniť ich priamo pod okná) a vhodná profilácia ostenia okna (ostenie pod oknom by malo byť urobené zvisle, nad oknom vodorovne). Ak chcete pod okno umiestniť parapet, mal by byť niekoľko centimetrov odsadený od steny, prípadne mať vyvŕtané otvory alebo osadenú prestupovú mriežku - podporíte tak potrebnú cirkuláciu vzduchu. Ináč sa vám môže stať, že budete nočnú hviezdnatú oblohu obdivovať cez zahmlené sklá a voda vám bude kvapkať na nos. Nezanedbateľnú úlohu však hrá aj kvalita zasklenia - kvalitné tepelnoizolačné sklo s čo najnižšou hodnotou koeficientu prestupu tepla dokáže mnohé zachrániť. Bežné dvojsklo má koeficient k = 2,6 - 2,9; kvalitné izolačné dvojsklá majú k = 1,4 alebo až 1,1.
Práve toto toľkokrát spomínané a zaklínané k-čko je dôležité nielen pri zasklení, ale aj pri ráme okna (aj keď tvorí plošne len malú časť) a v neposlednej miere aj celého strešného plášťa. Určuje, ako účinne sa jednotlivé komponenty dokážu brániť proti nehoráznemu mrazu v zime a teplu v lete a ako svojimi tepelnoizolačnými vlastnosťami budú šetriť vašu peňaženku. Prirodzené prúdenie vzduchu je dôležitou podmienkou zdravej a príjemnej mikroklímy každého, aj podkrovného, priestoru. Pri zavretých oknách je taktiež dôležité, aby nastávala prirodzená výmena vzduchu. Na to slúži systém stálych vetracích mriežok a kanálikov, ktoré dovnútra vpustia napriek zatvorenému okennému krídlu optimálne množstvo čerstvého vzduchu. Prach a hluk nechajú vonku. Spôsob otvárania okenného krídla určuje vhodnosť jeho použitia: najpoužívanejším typom je kyvné strešné okno vhodné pre sklon strechy 20 - 85 °. Zatváranie môže mať umiestnené podľa potreby na vrchnom alebo spodnom ráme. Okno je možné vďaka kovaniu fixovať v rôznych vetracích polohách. Výklopno-kyvný typ má dvojfunkčné kovanie umožňujúce otočiť ho do umývacej polohy (ako v predchádzajúcom prípade) a vyklopiť až 45 ° od sklonu strechy. Je možná aj súčasná kombinácia obidvoch pohybov. Používa sa hlavne pre osadzovanie v nižších polohách, pretože na rozdiel od kyvného typu, okno pri otvorení (vyklopení) nezasahuje do vnútorného priestoru a neobmedzuje tak pohyb v miestnosti. Pevný - neotvárateľný typ je vhodné použiť tam, kde máte vetranie zabezpečené iným spôsobom.
Počet a veľkosť strešných okien je zväčša determinovaná veľkosťou miestnosti, ako aj jej dispozíciou. Plocha okna má byť min. 1/10 podlahovej plochy presvetľovanej miestnosti. Umiestnenie strešných okien však závisí nielen od predpokladaného interiérového riešenia, ale aj od stavebno-technických možností, a to od vzdialenosti krokiev, prípadne realizácie tesárskej tzv. výmeny, hlavne pri viacerých združených oknách. Združením viacerých okien vo vertikálnom i horizontálnom smere je možné vytvoriť zaujímavé presklenné plochy. Dojem v interiéri, keď nad sebou vidíte len nekonečnú oblohu, býva naozaj pôsobivý. *
