Scenár i výsledok je skoro vždy rovnaký. Rukojemníci sa presvedčia o vlastnej bezmocnosti, organizátori sa dostanú na televíznu obrazovku, kde dostanú aj priestor na blábol o ušľachtilosti svojich požiadaviek. Z úst dobre živeného funkcionára sú slová o chudobe groteskné.

Minulý týždeň protestovali v hlavnom meste odborári. Vybrali sa na pochod po najfrekventovanejších cestách. Rukojemníkmi sa stali ľudia, ktorí sa v tom istom čase potrebovali dostať na iné miesta. Je viac ako pravdepodobné, že len malá časť rukojemníkov sa išla zabávať. Po uliciach tiekla odborárska riava a nervy. Z výfukov zablokovaných áut prúdili koruny. Policajti sa pozerali. Odborári sú presvedčení, že majú právo, ba až povinnosť žiadať vyššie mzdy, prácu… o sociálnom dialógu i partneroch majú vlastnú predstavu. S pozoruhodnou pravidelnosťou zrevolučnejú vždy pred voľbami. Odborári sa radi mojkajú s mocou a nechcú nič viac, len aby moc tiež predstierala, že objatie je boj.

Odborári vedia presne, ako má vyzerať hospodárska politika, dokážu presvedčivo hovoriť o charakteristikách modernej sociálnej politiky. Ktorejkoľvek vláde poradia, ako si môže získať ich priazeň. Problém je v tom, že vlády, a to aj nevydarené, majú zodpovednosť, kým odborári iba „dobré“ nápady a autobusy na zvezenie ľudí na protestné akcie. Niekoľko týždňov pred odborárskym pochodom protestovali súkromní lekári. Urobili si školenie o bezpečnosti práce, postarali sa o službu, a tiež dosiahli len prehĺbenie pocitu bezmocnosti rukojemníkov, ktorými sa stali pacienti. Rovnaký priebeh mal protest lekárnikov i autodopravcov.

Rukojemníci sa striedajú, hoci niekedy zdieľajú spoločné role. V pomaly idúcej kolóne nákladných áut sa môže ocitnúť chorý, odborovo organizovaný pacient, ponáhľajúci sa po liek vlastným autom. Možno je už čas založiť profesionálne združenie amatérskych rukojemníkov a požiadať o sociálny dialóg.

Všetci, čo doteraz brali rukojemníkov, si dokazovali silu a vplyv. Neohrozene zobrali rukojemníkom peniaze, lebo aj čas, aj nervozita sa korunami vyjadriť dajú, a nezbadali, že sú tiež iba rukojemníkmi vlastnej pýchy a neschopnosti.

Autor: Eduard Žitňanský (Autor je šéfredaktorom internetových finančných novín www.fini.sk)