Eduard Kukan podíde ku kraju kamenného múru na zrúcanine Hrušova, k očiam si priloží ďalekohľad a nahodí naivný tón: „Teraz mi povedzte, že ktorým smerom je tá Európa!“ Niekoľko diplomatov sa vtipu ministra zahraničných vecí pousmeje, ale Kukan tú vetu ešte raz zopakuje. Až keď zachytí pozitívnu reakciu veľvyslanca delegácie Európskej komisie Waltera Rochela, ostáva spokojnejší.

V sobotu odložili diplomati na Slovensku obleky a ich manželky lodičky. Blížiaci sa sviatok patróna poľovníkov ich prilákal do Topoľčianok. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan ich pozval na Hubertovu jazdu.

Pätnásť párov koní, prevažne lipicanov, sa slávnostne zoraďuje na lúke pred Topoľčianskym zámkom. Po kalíšku prípitku nastupujú diplomati zo sedemnástich misií do kočov, aby sa previezli k zrúcanine asi desať kilometrov vzdialeného hradu Hrušov. Kopírujú tak jednu z obľúbených jázd prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka. „Bolo to vzrušujúce. Koč s americkým chargé d‘affaires Douglasom Hengelom, jeho manželkou Ritou pochádzajúcou z Talianska a veľvyslancom Talianska Lucom del Balzom s manželkou, mal trochu problémy. Asi kone vycítili taliansky temperament. Stále chceli vybočovať z radu. Tak museli vyjsť na lúku, kde si dali pár koliečok, aby sa upokojili,“ hovorí hostiteľ Kukan po vystúpení z koča pod Hrušovom.

Hoci bola lesná cesta kamenistá a zákruty zradné, všetky kolesá vydržali. Na otázku, či nemal chuť si z koča zapoľovať, ako sa za minulej vlády chodilo do Ruska z vrtuľníka, minister rozhodne odvetil: „Nemal som chuť strieľať a poľovať z vrtuľníka, to je úplná zvrhlosť!“

Jediný, kto sa odvážil pohrdnúť kočom a presun z Topoľčianok si vychutnal z konského sedla, bol poľský veľvyslanec Jan Komornicki: „Z koňa nepoľujem, ale viem na ňom jazdiť. Je to jediný šport, ktorý som profesionálne robil, až pokým som si nezranil koleno.“ Spomína, ako obsadil 3. miesto na majstrovstvách Poľska juniorov v roku 1963. K jazdectvu sa vrátil až v Bratislave a to po štyridsiatich rokoch. „Je to fantastický šport, kde často musím používať diplomatické metódy,“ vtipkuje veľvyslanec v sýtočervenom jazdeckom postroji s vysokými čiernymi čižmami.

Zručnosti s koňmi sa vraj môžu zísť všetkým Slovákom. Aj s Poliakmi máme na nich docválať do Európskej únie. Aspoň tak nám to praje Walter Rochel.

Po pikniku s ľudovou hudbou, kde sa podávala divina a hydina, neodolali hostia vyhliadke, ktorá sa núka z rozvalín Hrušova. Strmé cestičky s neistou pôdou pod nohami diplomatov neodradili.