
Sochy Budhu boli v Afganistane určené na likvidáciu. FOTO – TASR/AP
Gigantické sochy Budhu vytesané do reliéfu v oblasti Bamijan v centre Afganistanu pripomínajú dnes výsostne islamskému Afganistanu časť histórie spred jeden a pol tisícročia, keď bola krajina križovatkou kultúr a civilizácií. Tváre najväčších sôch Budhu na svete – jedna z nich je vysoká až 53 metrov – síce nesú stopy po strelách zo samopalov z občianskej vojny, ale predsa len z nich vystupuje typický úsmev známy z nespočetných replík Budhu. Svetový unikát z nich nerobí len vek a veľkosť, ale aj štýl, tuniky gréckeho štýlu sú na celom svete jedinečné. UNESCO ich označilo za časť svetového kultúrneho dedičstva, no vzhľadom na súčasnú situáciu v Afganistane ich navštevujú len deti z okolia, ktoré si z nich urobili gigantické preliezačky. Teraz hrozí, že sa medzi prvými stanú obeťou náboženského dekrétu vládneho hnutia Taliban, ktoré má ambície zmeniť Afganistan na najčistejší islamský štát na svete. V krajine, kde sú zakázané fotografie ľudí, film, televízia a hudba a nestrpia sa ani len portréty ľudí, nieto ešte pohanských bohov. „Pretože Boh je jeden a tieto sochy sú na to, aby sa uctievali – a to je nesprávne, musia byť zničené, aby sa ani teraz, ani nikdy viac nemohli stať objektom náboženského kultu,“ nariadil afganský mulláh Muhammad Omar v dekréte vydanom v pondelok.
Výnos okamžite vyvolal kritiku UNESCO. „Afganistan, ležiaci na križovatke starovekých hodvábnych ciest, má jedinečné kultúrne dedičstvo vyznačujúce sa rôznorodými vplyvmi Perzie, Grécka, hinduizmu, budhizmu a islamu. Toto pradávne dedičstvo vážne utrpelo,“ tvrdí UNESCO. Mulláh obhajoval dekrét, ktorý má odstrániť stopy neislamskej histórie krajiny a do písmena uviesť do praxe zákonník šaríja zakazujúci spodobovanie ľudí, slovami, že OSN sa „nemá čo pliesť do vnútorných záležitostí krajiny“. „Nezáleží mi na ničom okrem islamu,“ povedal.
Okrem najznámejšieho archeologického náleziska v Bamijan hrozí zničenie aj mnohým exponátom Národného múzea v Kábule. Veľká časť exponátov múzea zmizla alebo bola zničená už v rokoch 1992 až 1996. Po ich osude by mala prísť do Afganistanu pátrať európska delegácia.
(kl, reuters)