nenávisti a teraz ich líčia ako potenciálnych teroristov. A rodiace sa demokratické hnutia v moslimských krajinách sa vrátia o niekoľko desaťročí - vládnuci autokrati totiž využijú svoju účasť na svetovej vojne proti terorizmu na zastrašovanie opozície.
Toto spôsobil islamu a jeho spoločenstvu Muhammad Atta a jeho kolegovia-teroristi tým, že zavraždili nevinných ľudí vo Svetovom obchodnom centre v New Yorku a vo washingtonskom Pentagone.
Útok treba odsúdiť a odsúdenie musí byť bezvýhradné. Popredné islamské náboženské autority sú rozhorčené a vydali vyhlásenia odsudzujúce monštruózne vraždy. Preto znepokojuje zmätok v radoch moslimov, ktorí reagovali na útok nenáležitými výpadmi proti USA. Iste sa nájdu oprávnené sťažnosti na USA a dobrý dôvod na pesimizmus, čo sa týka osudu Palestínčanov, ktorí teraz čelia ešte arogantnejšiemu Izraelu. Nie je však vhodný čas na kázne či moralizovanie o zahraničnej politike USA.
Človek sa pýta, ako mohol dovoliť moslimský svet 21. storočia vzniknúť Usámovi bin Ládinovi? V storočiach, keď islam tvoril civilizácie, boháči podporovali univerzity a nemocnice. No Bin Ládin využíva svoje osobné bohatstvo na sponzorovanie terorizmu a vraždenia. On a jeho chránenci sú deťmi zúfalstva; pochádzajú zo štátov, kde je politický boj mierovými prostriedkami neplodný. V mnohých moslimských štátoch je politický nesúhlas jednoducho protizákonný.
No z roka na rok sa rozrastá trieda vzdelancov. Títo ľudia potrebujú priestor na vyjadrenie. Štátna moc je však absolútna, takže nenecháva žiaden priestor na rast občianskej spoločnosti.
Moslimskí intelektuáli a elita nesú ohromnú morálnu zodpovednosť za potlačenie terorizmu vo svojich radoch, ak nechcú, aby sa islam všade démonizoval. Potreba moslimských komunít zamerať sa na svoj vnútorný rozvoj je naliehavejšia než kedykoľvek predtým. Len ekonomický rozvoj nestačí. Musíme vhodne nasmerovať angažovanosť moslimov vo svete ako celku. Účasť na globálnych procesoch nesmie byť iba monopolom vlády. Práve pocit odcudzenia a dojem, že celý svet je proti nim, živí zúfalstvo a zatrpknutosť u tých, ktorí sa utiekajú k terorizmu.
Zmätok a trpkosť voči svetovému poriadku a jedinej superveľmoci spôsobila neschopnosť moslimského sveta zamerať sa na niekoľko najdôležitejších problémov: uvrhnutie Afganistanu do chaosu a anarchie v dôsledku sovietskej okupácie, nástup Talibanu a utrpenie moslimov v Iraku pod tyraniou diktátora a pod sankciami.
Z etických dôvodov moslimovia podporia celosvetovú iniciatívu proti terorizmu. No rastie pocit, že autokrati z ich radov sa chopia príležitosti posilniť svoje režimy a uštedriť zdrvujúci úder rodiacim sa demokratickým hnutiam.
USA budú nútené snažiť sa o spoluprácu s vládami moslimských štátov. Je to pochopiteľné. Nemajú však všetky odpovede na terorizmus. Zmiernením svojej podpory boju za demokraciu a obnovenie ľudských práv posilnia nechtiac diktátorské režimy, čím zopakujú minulé spájanie Ameriky s nebohým filipínskym prezidentom Ferdinandom Marcosom, bývalým indonézskym mocipánom Suhartom a iránskym šachom Páhlavím.
Vyše sto rokov musel moslimský svet zápoliť s problémom modernosti a témou svojej účasti v modernom svete. Našou najnaliehavejšou úlohou je práca na vštiepení orientácie na demokraciu a otvorenosť. Intelektuáli a politici musia mať odvahu odsúdiť fanatizmus vo všetkých formách. Musia však jedným dychom odsúdiť aj tyranov a tyranské režimy, ktoré maria akúkoľvek nádej na mierumilovné zmeny.
© Global Viewpoing
LA Times Syndicate
Autor: ANWAR IBRAHIM(Bývalý podpredseda vlády Malajzie si odpykáva 15-ročné väzenie po súde, ktorý sa považuje za politickú vendetu pre
