„Svitla nová strategická éra,“ konštatuje IISS vo výročnej správe o vojenskej rovnováhe vo svete navždy zmenenom teroristickými útokmi v New Yorku a vo Washingtone z 11. septembra.

Podľa inštitútu sú politické, finančné a diplomatické výzvy pri realizácii tejto kampane, ako aj geopolitické výzvy „obrovské“, pretože koalícia musí uskutočniť chúlostivé zámery - zaviesť nový režim v Afganistane, podporiť krehký Pakistan a udržať pri živote mierový proces na Blízkom východe.

Všetko toto musia doterajší spojenci urobiť s novou zostavou koaličných partnerov, ktorá „bude požadovať od USA a ich spojencov obrovskú angažovanosť vo svetovej politike. Takú, aká tu nebola od vrcholu studenej vojny“.

V časti venovanej Spojeným štátom IISS uvádza, že doterajšie istoty tejto krajiny sú minulosťou. „Na vojensky najschopnejší štát na svete zaútočili na jeho vlastnej pôde so zdrvujúcim účinkom,“ hovorí správa. Podľa nej majú teraz USA nového neviditeľného nepriateľa, ktorým nie je „ani Sovietsky zväz, ani potenciálne ožívajúca Čína“.

Podobne neutešený obraz vykreslil v správe inštitút takmer na celom svete. Poskytnutím podpory protiteroristickej koalícii dostal ruský prezident Vladimir Putin „z neba zoslanú“ možnosť získať od Washingtonu súhlas na pokračovanie kampane v Čečensku. „Kremeľ sa cíti oprávnený vo svojom tvrdení, že existuje polmesiac terorizmu od Balkánu po Ďaleký východ,“ uvádza sa v správe.

V časti o Európe inštitút vyjadril pochybnosti o tom, že európske sily rýchlej reakcie dosiahnu svoj cieľ - 60-tisíc mužov do roku 2003. Vinu za to podľa IISS nesú európski členovia NATO, ktorí nie sú ochotní investovať do armády. Pri leteckých a námorných zásobovacích jednotkách je NATO takmer úplne odkázané na americké sily.

„Aj pred 11. septembrom dostupné rozpočty na rok 2001 naznačovali, že tohtoročné globálne vojenské výdavky budú vyššie ako v roku 2000, keď predstavovali 804 miliárd dolárov,“ dodáva IISS v správe s tým, že objednávky v medzinárodnom obchode so zbraňami v roku 2000 rástli už tretí rok za sebou, pričom takmer polovica všetkých dodávok pochádza z USA.

(tasr, reuters)