Americký prezident George Bush prvýkrát od 11. septembra opustil územie Spojených štátov. Konferencia Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) v čínskom Šanghaji sa stala dostatočným dôvodom, aby použil prezidentské lietadlo Air Force na zaoceánsku cestu.
Doma utŕžil prezident kritiku za to, že odcestoval z USA. Jeho rozhodnutie však neprekvapuje. Atentát na newyorskú budovu Svetového obchodného centra (WTC) bol aj tvrdým útokom na svetovú ekonomiku, ktorá sa riadne zatriasla.
Krajiny APEC sa podieľajú takmer 50 percentami na svetovom obchode a 60 percentami na celosvetovej výrobe. Už tento fakt dostatočne vysvetľuje Bushovu prítomnosť v Číne. Americký prezident vytrvalo opakuje, že veci sa musia vrátiť do normálu. Jeho neprítomnosť v Šanghaji by bola príliš jasným signálom, že k „normálu“ má súčasná situácia stále ďaleko.
Summit APEC je aj možnosťou stretnúť sa s lídrami dvadsiatich krajín. Napríklad s čínskym prezidentom Ťiang-Ce-minom, ruským Vladimirom Putinom a japonským premiérom Džuničirom Koizumim. Spolu s ministrom zahraničných vecí Colinom Powellom má Bush tri dni na intenzívnu diplomaciu.
Ešte sa nestalo, že by hlavným bodom summitu APEC malo byť prijatie politickej deklarácie - až do tohto stretnutia záverečná agenda vždy hovorila o obchodných a ekonomických otázkach. Tentoraz to tak nebude. Politici majú na záver prijať antiteroristickú deklaráciu. APEC však nie je politicky vyhranenou organizáciou s jasne určenými hodnotami, a tak môžu moslimské štáty Ázie spôsobiť problémy. Indonézia a Malajzia odsúdili terorizmus, ale odmietli aj americké nálety na Afganistan.
Čína si však ako hostiteľská krajina neželá, aby sa hovorilo len o terorizme. Dominovať majú otázky svetovej ekonomiky. „Samozrejme, že budeme hovoriť o ekonomike a obchode. Najdôležitejšie však pre mňa bude pokračovať v zjednocovaní sveta v boji proti terorizmu,“ povedal Bush na palube lietadla. Okrem iného hodlá čínskemu prezidentovi pripomenúť, že by Čína mala prestať s predajom raketových systémov do štátov ako Irán a Irak.
Spojené štáty istotne ustúpia Číne v iných, pre obidve strany konfliktných témach. „Tentoraz nebude veľa počuť o disidentoch, Taiwane alebo škandále so špionážnym lietadlom, ktorý prišiel krátko po Bushovom nástupe do úradu,“ povedal pre The New York Times jeden z prezidentových poradcov.
Bushova návšteva Číny má aj ďalší rozmer. Je to osobné zmierenie po Bushovom veľmi ostrom vstupe do americko-čínskych vzťahov. „Slová o strategickom súperovi už viac počuť nebudeme,“ mieni James Steinberg, bezpečnostný poradca bývalého prezidenta Billa Clintona.
Bush krátko po tom, ako prišiel do Bieleho domu, skutočne hovoril o Číne ako o strategickom súperovi. Pri budovaní protiteroristickej koalície však dnes Spojené štáty obchádzať Peking nemôžu. Po dnešnom stretnutí Busha s Ťiang-Ce-minom sa tieto dva štáty zrejme vydajú na cestu strategickej spolupráce.
