Dvanásteho októbra 2000 vyhlásila Švédska akadémia meno laureáta Nobelovej ceny za literatúru. Bol ním autor, ktorého meno za hranicami Číny poznalo len niekoľko expertov: Kao-Sing-ťien. Čínsky prozaik, prekladateľ, dramatik, básnik a maliar. Od roku 1987 žije v Paríži a píše vo francúzštine.

Roky strávil na prevýchove v pracovnom tábore a časť rukopisov musel spáliť. Pracoval ako roľník a dedinský učiteľ, neskôr ako novinár a prekladateľ. Roku 1983 uviedlo Pekinské ľudové divadlo absurdnú drámu Autobusová stanica, ktorá ho v Číne preslávila. Kao Sing-ťien sa stal známy ako čínsky pokračovateľ Brechta, Becketta a Artauda. Práve jeho hry bezprostredne vyvolali zúrivú politickú kampaň proti estetickému modernizmu ako takému. Okrem toho Kao-Sing-ťieng svojimi prekladmi zoznamoval Čínu s francúzskou literatúrou. Hru Autobusová stanica označil vysoký čínsky stranícky funkcionár za „to najškodlivejšie, čo bolo vôbec od založenia ČĽR napísané“.

Napriek tomu Kao-Sing-ťien nie je najznámejším exilovým čínskym spisovateľom. Vo švédskej tlači sa bezprostredne po vyhlásení ceny začalo písať o tom, že jedným z členov jury je Kaov prekladateľ a že on cenu presadil. Špekuluje sa aj o tom, prečo Kao-Sing-ťien bezprostredne pred vyhlásením ceny prešiel k inému, švédskemu vydavateľovi. Vo Francúzsku je Kao-Sing-ťien v každom prípade veľmi uznávaný ako mnohostranný umelec, maliar i básnik, ktorý tvorí syntézu medzi Západom a Čínou.

Ďalšie významné literárne ocenenia získali: slovinský básnik Slavko Mihalic stredoeurópsku literárnu cenu Vilenica, kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová Bookerovu cenu, ktorá je vrcholným ocenením po anglicky písanej literatúry, a Pascal Quignard Veľkú cenu Francúzskej akadémie za najlepší francúzsky román. (mf, puk)