
Izraelskí vojaci vrátili späť zátaras neďaleko Ramalláhu po atentáte na izraelského ministra (vľavo). Členovia radikálnej PFLP zavraždenie R. Zeeviho oslavovali (vpravo). FOTO - REUTERS
Vražda izraelského ministra cestovného ruchu Rechavana Zeeviho, ktorý sa pre svoj odpor k uvoľňovaniu napätia v izraelsko-palestínskych vzťahoch v pondelok zriekol členstva vo vláde, bola pokusom zvrátiť situáciu a privodiť novú vlnu násilia. Vyrovnanie si účtov medzi dvomi odporcami dialógu a mierového procesu, reprezentantmi okrajových radikálnych názorov v izraelskej a palestínskej spoločnosti, ohrozilo celý politický projekt na obnovenie dialógu a zasadilo vážny úder aj USA.
Problém aj pre Washington
Washington sa v poslednom období intenzívne snaží nastoliť pokoj v izraelsko-palestínskych vzťahoch, ktoré zneužíva Usáma bin Ládin, aby mobilizoval davy v arabskom svete. Stroskotanie pokusu o dialóg nielenže poškodzuje povesť americkej diplomacie, ale ohrozuje aj politické záujmy Washingtonu, ktorý potrebuje arabské štáty vo svojej svetovej protiteroristickej koalícii. Krehké prímerie, ktoré sa na nátlak USA začalo ujímať v izraelsko-palestínskych vzťahoch, ešte nie je definitívne mŕtve. Vražda je skúškou obratnosti sprostredkovateľov dialógu, ktorí musia presvedčiť obe strany, že táto akcia nesmie vykoľajiť proces zbližovania.
Víťazí vojenská logika
Ľudový front pre oslobodenie Palestíny (PFLP) tvrdí, že šlo o pomstu za zabitie generálneho tajomníka PFLP Abú Alího Mustafu, ktorého izraelskí vojaci v špeciálnej akcii zabili koncom augusta. „Oddnes budú všetci politici a vojenskí vodcovia sionistov terčom našich špeciálnych jednotiek,“ oznámila skupina.
V Izraeli sa po atentáte presadila opäť vojenská logika premiéra Ariela Šarona, ktorý v posledných dňoch ustúpil tlaku zo strany USA a ľavice vo svojej vláde národnej jednoty a začal postupne odvolávať vojenské opatrenia. Pred mesiacom šéf palestínskej autonómie Jásir Arafat „striktne nariadil“ dodržiavať úplné prímerie s Izraelom a zakázal strieľať na Izraelčanov čo i len v sebaobrane. Izrael sa potom stiahol z niektorých území.
Niekoľko hodín pred atentátom dokonca Šaron po prvý raz vykreslil svoju predstavu palestínskeho štátu, s ktorého založením už predtým súhlasil. Jeho predstava zrejme pobúrila Palestínčanov: palestínsky štát by mal byť demilitarizovaný, izraelská armáda by kontrolovala jeho vonkajšie hranice a jeho vzdušný priestor a nesmel by uzatvárať zmluvy s nepriateľmi Izraela.
Už samotný fakt, že Šaron hovorí o palestínskom štáte, sa však chápe ako významný politický posun.
Vražda politika ospravedlňuje tvrdý postup voči Palestínčanom a dáva zapravdu Šaronom reprezentovanej politickej línii. „Začala nová epocha a to, čo bolo, už nikdy nebude,“ povedal Šaron v izraelskom rozhlase, pričom sa snažil budiť dojem analógie s atentátmi v USA 11. septembra, ktoré zásadne zmenili pomery vo svete.
Na ťahu sú Palestínčania
Cieľom PFLP bolo jednoznačne zabrániť palestínskej samospráve obnoviť rozhovory so židovským štátom. K podobným násilným akciám došlo v minulosti viackrát, keď vo vzťahoch nastalo uvoľňovanie.
Palestínska vláda vyjadrila ochotu dolapiť a zatknúť vrahov ministra – izraelský minister vnútroštátnej bezpečnosti Uzi Landau im na to dal čas do včerajšieho večera, inak vraj bude nasledovať odveta. Pre Arafata je vražda príležitosťou ukázať, či je pánom situácie tým, že demonštratívne postaví pred spravodlivosť vodcov radikálnych skupín: to jediné teraz môže zvrátiť nové vyhrotenie situácie.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ a čtk