Takmer každodenne zverejňuje Taliban ďalšie civilné ciele a obete. Ide však s najväčšou pravdepodobnosťou o propagandu.

Americký minister obrany Donald Rumsfeld Talibanom uvádzaný počet civilných obetí - vyše 300 - označil za klamstvá a „smiešne čísla“.

Už tri potvrdené omyly sú však pre Američanov veľmi nepríjemné: znižujú podporu útokov vo svete a znemožňujú im získať na svoju stranu obyčajných Afgancov. „Ľutujeme stratu každého civilného života,“ hovorí Rumsfeld a nie je dôvod mu neveriť.

Civilným obetiam sa nedá vyhnúť

Vo vojnách nezomierajú len vojaci. S civilnými obeťami preto treba rátať aj teraz. „Vždy, keď útočíme, musíme si uvedomovať, že tam budú obete. Väčšina z nich však budú ľudia, ktorí chceli ublížiť,“ hovorí Rumsfeld.

Američania od začiatku útokov 7. októbra použili už viac ako 2000 bômb a rakiet. Dve z nich v utorok zasiahli sklady Červeného kríža neďaleko Kábulu. Pentagon včera vyhlásil, že to bol omyl. Američania si mysleli, že bombardujú budovy, ktoré využíval Taliban. Mali v nich byť uložené zbrane a vojenské automobily. „Americké jednotky nevedeli, že Červený kríž používa jeden alebo viacero z týchto skladov,“ píše sa vo vyhlásení Pentagonu. Ministerstvo na svoju obranu dodáva, že v okolí skladov sa pohybovali vojenské automobily. „Bol to jasne označený sklad Červeného kríža. Na streche bol červený kríž,“ povedal v Islamabade šéf delegácie Červeného kríža v Kábule Robert Monin.

Hneď v prvých dňoch dopadla americká raketa na odmínovacie centrum OSN a zabila štyroch afganských zamestnancov. Raketa mala podľa plánu zasiahnuť krátkovlnnú vysielačku na neďalekom kopci.

Minulý víkend Američania priznali, že bomba neúmyselne dopadla na dedinu neďaleko kábulského letiska. Skutočným terčom mala byť pristávacia plocha. Na vine vraj boli chybne zadané satelitné koordináty.

Ľudské zlyhania a propaganda nepriateľa

Za väčšinou takýchto omylov je ľudské zlyhanie. Moderné technológie posunuli zbrane k takmer dokonalej presnosti. Nie však k neomylnosti. Inteligentné bomby sú navádzané rôznymi spôsobmi. Všetky však riadi človek - určuje cieľ. K nepatrnej odchýlke, s ktorou konštruktéri počítajú, sa tak pridáva ľudský faktor.

Presnosť zásahu ovplyvňuje kvalita informácií. To bol pravdepodobne prípad skladu Červeného kríža. Bomby dopadli tam, kde mali. Lenže pod strechou sa neskrývali zbrane a teroristi. Zlyhali zrejme tajné služby, ktoré vojakov informujú o cieľoch priamo z terénu. Podobný omyl sa Američanom stal v Juhoslávii. Aj vtedy bomba presne trafila cieľ uprostred Belehradu, lenže domnelý vojenský objekt bola čínska ambasáda.

Američania musia čeliť aj iným faktorom. Minulý týždeň Kábul vyhlásil, že bombardovanie dediny Karam stálo život 200 nevinných ľudí. Podobne ako Slobodan Miloševič, aj Taliban priviezol zahraničných novinárov na miesto činu. Skutočne našli zničenú dedinu. Pentagon však tvrdí, že cieľom útokov boli podzemné jaskyne. Tie bomby zasiahli a ešte štyri hodiny po útoku z miesta bolo vidieť veľký požiar. Civilistov vraj zabili následné výbuchy munície pod zemou. Aj keby išlo o civilistov, „v tých tuneloch nepiekli koláčiky“, ako povedal Rumsfeld. „Nikto asi nevyhodí také veľké peniaze na vykopanie takých hlbokých podzemných tunelov a nebude tam skladovať tak veľa zbraní a munície, ktoré spôsobia také veľké následné explózie, keď nemá veľmi dobrý dôvod, aby to urobil. Tí ľudia tam mali s týmito aktivitami niečo spoločné,“ dodal.

Vyhrať vojnu zo vzduchu je nesmierne zložité, ak nie nemožné. Vyhrať ju v Afganistane obzvlášť. Každá zablúdená bomba ohrozuje americkú snahu. Biely dom sa totiž od začiatku usiluje islamskému svetu ukázať: nebojujeme proti moslimom ani proti Afgancom - naším nepriateľom sú teroristi a tí, čo ich podporujú.

MATÚŠ KOSTOLNÝ