BRATISLAVA – Už o dva dni vstúpi do platnosti ustanovenie novely zákona o združovaní v politických stranách a hnutiach, že stanovy politickej strany nesmú pripúšťať členstvo aj v inom politickom subjekte. Realita je však taká, že členovia s dvoma straníckymi knižkami budú existovať aj po 1. marci. Bude to platiť v prípade členov SDK a SDKÚ.
Rriešenie problému bude známe asi v júni. Vtedy sa očakáva rozhodnutie Ústavného súdu, na ktorý sa obrátila skupina poslancov na čele s I. Šimkom. Namietajú, že prijatím novely sa porušilo ústavné právo občanov združovať sa. Ústavný súd už prijal na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov. Termín pojednávania zatiaľ nebol stanovený. Predseda Ústavného súdu Ján Mazák, ktorý je aj sudcom spravodajcom v tejto veci, včera SME povedal: „Začali sme prípravné práce. Oslovili sme súdnych poradcov a pripravíme si interný odborný seminár.“ Ak sa nič mimoriadne nestane, mali by rozhodnúť v júni.
Problém dvojakého členstva zaťažoval vnútropolitickú scénu podstatnú časť roka 2000. S legislatívnou iniciatívou zamedziť súbežnému členstvu vo viacerých stranách najskôr prišlo HZDS, neskôr inú verziu predstavila SDĽ. Nakoniec parlament prijal minulý rok v jeseni vládnu verziu novely zákona o združovaní v politických stranách.
Problém dvojakého členstva dnes politické strany zvlášť nezaujíma. V roku 2000 sa však táto téma používala ako „politické kladivo“ na premiéra Mikuláša Dzurindu. Mnohí politici už vlani tvrdili, že otázka dvojakého členstva je skôr vecou morálky ako predmetom právnej úpravy. Generálny sekretár SDKÚ Ivan Šimko na kongrese strany predstavil riešenie. Tí členovia SDKÚ, ktorí sú aj členmi SDK, si majú do 1. septembra 2002 usporiadať svoje stranícke pomery. Takúto úpravu stanov SDKÚ zaregistrovalo ešte vlani aj ministerstvo vnútra. Podľa Šimka ide o „krištáľové“ riešenie.
Člen SDK i SDKÚ, poslanec Roman Vavrík povedal, že on problém s dvojakým členstvom riešiť nebude, lebo je to záležitosť politických strán. Vavrík je jedným z poslancov, ktorí napadli novelu zákona o združovaní na Ústavnom súde. Na otázku, prečo vlani za vládnu novelu hlasoval, keď už vtedy boli vážne pochybnosti o jej ústavnosti, odpovedal: „Poslanci SDK išli cestou minimalizovania zlého riešenia. Bolo potrebné urobiť kompromis pre upokojenie politickej scény.“ (sp)
