takmer štyri vysoké školy. Niektorých však láka štúdium v zahraničí: možnosťou zdokonaliť sa v cudzom jazyku, spoznať inú krajinu a – učiť sa iným spôsobom.

Ako cestovať za vzdelaním

Naše školy do detí nalejú množstvo informácií. Ale – je to príprava na život? V USA či Európe sa učia najmä samostatne pracovať s informáciami. Preto sa o zahraničné štipendiá uchádzajú vysokoškoláci aj stredoškoláci.

Ak máte záujem o štúdium v zahraničí, môže vám poradiť Slovenská akademická informačná agentúra, Informačné centrá mladých, Americká kultúrna výmena a iné. Dopredu by ste si však mali zistiť, aké podmienky musíte splniť, aby vám doma štúdium uznali.

„Aby poslucháčom mohol byť priznaný štatút zahraničného študenta a z toho vyplývajúce výhody, musia si zvoliť akreditovaný odbor, ktorý vedie k ďalšiemu stupňu vzdelania na štátom uznanej vysokej škole,“ hovorí Mária Hrabinská zo Strediska pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní.

Univerzity si žiarlivo strážia svoje meno

Tí, ktorí nechcú pri štúdiu v zahraničí „stratiť“ rok, by si mali vybrať čo najviac predmetov s takým obsahom, aký sa vyučuje na ich domácej škole. Po návrate zo zahraničia budú musieť zložiť menej rozdielových skúšok. Gymnazisti, ktorí chodili na americkú high school, musia počítať so skúškou zo slovenčiny.

„Dôležité je aj to, aký stupeň náročnosti si zvolíte,“ hovorí osemnásťročná Jana, ktorá strávila prostredníctvom Americkej kultúrnej výmeny rok v USA. „Ak sa totiž rozhodnete, že budete študovať napríklad matematiku na nižšej úrovni, prípadne si niektoré predmety vôbec nezapíšete, musíte pred nástupom do ďalšieho ročníka gymnázia urobiť viac rozdielových skúšok.“

Ak však chcete semester či dva študovať vonku a zároveň mať úplnú voľnosť vo výbere predmetov, je lepšie požiadať o prerušenie štúdia na „domácej“ škole. Je totiž pravdepodobné, že na Sorbone, Harvarde či Karlovej univerzite budete študovať iné profilové predmety ako doma, a univerzity si žiarlivo strážia svoje meno – žiadna asi nebude chcieť vydať diplom študentovi, ktorého študijný profil sa príliš líši od toho, čo ona od svojich absolventov vyžaduje. Môžete si však vybaviť individuálny študijný plán a študovať nejaký čas paralelne na dvoch univerzitách.

Revolúcia v akademickom svete

Aj keď ste už „majiteľom“ vysokoškolského diplomu, môžete mať problémy s jeho uznaním, ak chcete pokračovať v štúdiu v inej krajine. Lisabonský dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelania síce hovorí, že žiadatelia o uznanie svojich zahraničných diplomov majú právo na spravodlivé posúdenie svojich kvalifikácií. Hovorí tiež, že uznanie môže byť zamietnuté iba vtedy, ak existujú zásadné rozdiely medzi zahraničnou kvalifikáciou a kvalifikáciou nadobudnutou doma. Ale s tým, čo sú to „zásadné rozdiely“, sú problémy na celom svete.

„Jednotlivé štáty deklarujú, že je potrebné vytvoriť celoeurópsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ktorý by umožnil voľný pohyb študentov aj absolventov, a uvažuje sa aj o určitej harmonizácii štúdia na univerzitách,“ hovorí Mária Hrabinská. „Vysoké školy si však bránia akademické slobody a úvahy o harmonizácii vzdelávania vyvolávajú revolúciu v univerzitných kruhoch. S vysokými očakávaniami sú však spojené medzinárodné iniciatívy, ktoré vychádzajú z hamonizácie stupňov vzdelávania.“

Malý obchod s diplomami

Na transnárodnom poskytovaní vzdelávania sa priživujú aj podvodníci. Môže sa stať, že e-mailom dostanete ponuku: Ste významný manažér, chýba vám len vysokoškolský diplom? Titul bakalára však môže byť váš – stačí, keď absolvujete štvortýždňové dištančné štúdium (poplatok 20 000 dolárov) vo vašom odbore.

„Toto je, samozrejme, podvod. Videli sme už všelijaké falzifikáty,“ vysvetľuje Hrabinská. „Najväčšie podozrenie vzbudzujú práve tie najhonosnejšie – vytlačené na krásnom ručnom papieri.“

MONIKA GÁLIKOVÁ