JERUZALEM - Vedenie izraelskej Strany práce sa včera zišlo na kľúčovom zasadaní, na ktorom má rozhodnúť o tom, či vstúpi do pravicovej vlády nového premiéra Ariela Šarona, ako aj o tom, kto by mal na čele strany zaujať miesto odchádzajúceho premiéra Ehuda Baraka.

Strana práce po porážke Baraka v premiérskych voľbách 6. februára prechádza krízou a je vnútorne nejednotná v otázke či vstúpiť, alebo nevstúpiť do vlády šéfa strany Likud. Zástancovia účasti vo vláde národnej jednoty, medzi ktorých patrí bývalý premiér Šimon Peres, majú vo výbore strany iba nepatrnú prevahu. Šaron, ktorý takúto koalíciu s ľavicou presadzuje najmä preto, aby bola jeho vláda medzinárodne akceptovateľná, čaká na rozhodnutie snemu labouristov a verí, že do konca týždňa sformuje novú vládu.

Peres a ďalšie labouristické osobnosti sú za vstup do koalície vzhľadom na súčasnú vážnu situáciu počas palestínskeho povstania. „Som pripravený byť partnerom v situácii, keď sa Izrael musí dostať z ťažkostí,“ tvrdí Peres. Dodal však aj to, že nemá v úmysle byť pre Šarona „figovým listom“, a že je potrebné zmeniť situáciu, v ktorej päť miliónov izraelských židov prežíva vďaka sile zbraní.

Umiernené krídlo strany, reprezentované ministrom zahraničných vecí Šlomom Ben-Amim, však oponuje, že by sa tým labouristi vzdali svojich princípov. Labouristi by mali v 30-člennom kabinete sedem kresiel, čo by im s najvyššou pravdepodobnosťou neumožnilo výraznejšie ovplyvňovať vládnu agendu. Hlavné línie koalície boli navyše sformulované veľmi široko, aby sa predišlo hlbokým ideologickým rozporom medzi Stranou práce a Likudom.

Napriek tomu, že bol vedením strany označený za „najnádejnejšieho kandidáta“ na nového predsedu, Šimon Peres včera vylúčil, že by prevzal vedenie strany. Peres bol v nedeľu dočasne povorený touto funkciou, ktorej sa Barak zriekol minulý týždeň.

V noci na včera sa v Ereze prvýkrát od Šaronovho zvolenia zišli izraelskí a palestínski bezpečnostní predstavitelia. Výsledkom schôdzky bol údajne prísľub Izraela, že postupne uvoľní cesty a hraničné priechody. Na uvoľnenie blokády vyzval Izrael aj americký minister zahraničných vecí Colin Powell a včera aj EÚ, ktorá na ministerskej schôdzke v Bruseli rozhodla o uvoľnení 60 miliónov eur na pomoc palestínskej samospráve.

Veľký rozruch vyvolali včera slová hovorcu židovských osadníkov Jehošua Mor-Jozefa, ktorý otvorene vyzval vládu, aby palestínskeho vodcu Jásira Arafata zlikvidovala alebo vypovedala. „Arafat je nepriateľ, nikdy nebol partner. Po siedmich rokoch vojny, v ktorých posielal vlastný ľud zabíjať, ho musíme zavraždiť,“ povedal v rozhovore pre AP. Palestínska poslankyňa Hanan Ašrávíová označila takéto vyhlásenia za veľmi škodlivé. „Ukázalo sa, aké hnutie osadníkov v skutočnosti je - extrémistické a provokatívne. Takéto vyhlásenia musia prestať, pretože vytvárajú veľmi agresívnu atmosféru,“ povedala.

(tasr, reuters, kl)