s koaličnou účasťou celkom tridsiatich dvoch štátov vrátane československej protichemickej jednotky. To, že sa akcia neskončila odstránením diktátora z mocenského kresla, sa po desiatich rokoch ukazuje ako zásadný strategický omyl. Podľa vtedajšieho prezidenta Busha seniora však vtedy cieľom bolo oslobodenie Kuvajtu, a nie odstránenie Saddáma Husajna. A tak teraz jeho syn zdedil jeden z najtvrdších orieškov americkej zahraničnej politiky.

Uplynulé dni ukázali, že na vojenské ciele diktátora mimo bezletovej zóny útočili iba americké a britské lietadlá. Bývalá spojenecká koalícia vedená Američanmi a stmelená z arabských a európskych spojencov Ameriky jednoducho už nejestvuje. Husajn sa pomaly vo väčšine krajín arabského sveta stáva „hrdinom, víťazom propagandistickej vojny a odvážnym odporcom americkej politiky“. Minister zahraničných vecí Collin Powel sa o tom mohol presvedčiť počas cesty po Blízkom východe. Pred desiatimi rokmi ako predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády mal určite iné pocity než teraz. Jeho cesta - vrátane účastu na oslavávrh v Kuvajte - má vlastne iný, dôležitejší cieľ ako urovnanie izraelsko-palestínskeho konfliktu: znovu ukovať spojeneckú koalíciu proti Husajnovi.

Ukazuje sa však, že to môže byť nad jeho sily. Členovia Ligy arabských štátov, ktorí boli pred desiatimi rokmi súčasťou spojeneckej koalície, dnes vážne uvažujú o rehabilitovaní Husajna a prijatí Iraku do svojich radov. Ekonomické sankcie proti Iraku pritom bez bývalých členov koalície nemajú zmysel. S Bagdadom spolupracuje tajne napríklad Sýria, cez ktorú vďaka ropovodu Husajn predáva ropu do sveta za denný zisk pol milióna dolárov.

Denník The Washington Post nedávno prípomenul slová niekdajšieho ministra zahrančných vecí Jima Bakera, že „ak sa iné štáty nepripoja Amerika bude sama bojovať so Saddámom pre vlastné dôvody a vlastnými prostriedkami“. Tieto slová sa stali nákovou na zrodenie koalície. Aj teraz len jasným americkým vodcovstvom môže Bush II. vdýchnuť život multinárodnému partnerstvu

MICHAL HAVRAN