„Tieto záležitosti už boli akoby odložené nabok. Nepredpokladalo sa, že hrozba použitia týchto prostriedkov bude taká akútna,“ hovorí šéf vojenského zdravotníctva Igor Čombor.
Prostriedky, ktoré má armáda na boj s biologickými zbraňami dnes, podľa Čombora fungujú dobre, treba ich však modernizovať a precvičovať. Vojenské zariadenia i civilné nemocnice majú „hustú sieť“ infekčných oddelení, dobre vybavené mikrobiologické laboratóriá, ktoré veľmi rýchlo môžu určiť, o aký druh nákazy ide. „Pokiaľ sa nevyskytne masový útok, je dosť prostriedkov, aby sa eliminovali jednotlivé prípady.“ Listové zásielky antraxu sú však civilnou záležitosťou.
Slovensko má jednu infekčnú nemocnicu typu Z, tá by potrebovala mobilné zariadenia na určenie druhu nákazy. Moderné zariadenia umožňujú likvidovať nákazu priamo na mieste, aby sa neroznášala. Naša armáda najnovšiu techniku spravidla nemá.
Čombor spomenul, že pokusy o použitie biologických zbraní pochádzajú už zo staroveku. „Skýti ešte pred naším letopočtom namáčali šípy do tiel ľudí, čo umreli na mor a snažili sa zaniesť nákazu na nepriateľa.“
V roku 1979 došlo v továrni vo Sverdlovsku k úniku antraxu a zomrelo 79 ľudí. K nasadeniu biologických zbraní vo veľkom nikdy neprišlo, pretože sú nebezpečné aj pre útočiacu stranu.
Biologické zbrane nikdy na Slovensku československá armáda neskladovala, len v Čechách.
Slovenská armáda skladuje zásoby antibiotík Štátnych hmotných rezerv. Vojaci ubezpečujú, že ich je dosť. Jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany má prápor okamžitej reakcie z Martina, prvá i druhá mechanizovaná brigáda, v Topoľčanoch i domobrana, v Rimavskej Sobote je výcviková základňa.
Podľa Štefana Faixa, veliteľa martinského práporu, ktorý by bol k dispozícii ihneď, by jeho vojaci určite zvládli aj dekontamináciu celého mesta. „Trvalo by to dlho. Naše kapacity sú predsa len obmedzené.“ Bežne sú pripravení vyčistiť napríklad cestu cez zamorený priestor, pri veľkom rozsahu útoku by museli spolupracovať s ostatnými chemickými jednotkami a požiarnikmi.
„Sme schopní relatívne presne určiť zasiahnutú oblasť, veľmi rýchlo ju označiť a potom dekontaminovať ľudí, techniku, ale i zasiahnuté objekty,“ hovorí Faix.
Jeho zverenci včera na ministerstve predvádzali staršie i novšie typy ochranných oblečení. „Ešte sme v nich nebojovali,“ povedal jeden z figurantov. Používajú sa pri odstraňovaní katastrofy. Chemik tvrdil, že v obleku nie je problém vydržať i šesť hodín, pri 30 °C je i polhodina dosť. Pre dlhší pobyt je nutné človeka v obleku chladiť. (fw)
